Videl som ju a vedel, že už nebude žiadna iná.
Videl som ju a vedel, že dnes buď zomriem alebo môj život nájde naplnenie, moja existencia opodstatnenie, moje srdce bude súčasť hudby, nie tupé tikanie metronómu.
Videl som ju a pristúpil k nej. Pozrel som do jej zelených očí a povedal:
"Vidím ťa. Dievča, nevideli sme sa celú večnosť a mám pocit, že máš pocit, že sme zlomení, že sme črepy niečoho krásneho. Myslím si, že sme črepy tej istej veci a myslím si, že si to myslíš tiež a myslím si, že..."
"Vidím ťa." odpovedala. Pritisol som ju k sebe a nechcel ju pustiť. Vyhľadali sme hotel v ktorom som bol ubytovaný.
Videl som jej nahé telo, keď sa vyzliekla a ona videla mňa. A milovali sme sa. Ráno bola preč.
Už som ju nevidel. Na stole som našiel lístok: "Drahý neznámy, tá vec sa rozbila a možno pre to mala dôvod. Nezačni ma pre toto nenávidieť." Zahľaďel som sa do prázdna mesta za oknom a zavrel oči.
Tam vo vnútri som ju ešte vždy videl.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hudba úžasná.
a krajšie vyznanie som v živote nečítala.
roztopila som sa