Lament farebnej rybičky

stojí veľa
stáť tu na stálo
ťažko povedať
koľko ma to stálo
keď tu tak stojím
a rozmýšľam
vidí sa mi málo
čo za to mám pri tom
akú rolu to malo
keď to prichádzalo

bolí dosť
byť človekom
či biť človeka
a byť vo vlastnej duši hosť
asi príďe vekom
...to je kauzalita odveká
čaša pocitov zprvu nezná dna
a preteká
pokiaľ len tá hudba hrá
a slnko života pripeká
ale keď slnko zapadá
akobys... prekliatie vyriekla
a upíri vychádzajú z hrobov piť
tú trochu krvi čo sa dalo zachrániť
a vlkolaci pod svitom mesačným
spravia krátke právo so všetkým zázračným
a nechajú ťa suchého
jak Judášovu figu...

ležiac na móle v noci
opitý jak málokedy
zriekaš sa všej pomoci
viery, ľudí, vedy
a prevrátiš sa do vĺn
dúfajúc, že proces suchých utrpení
zastavíš voľkým utopením
a klesáš ku dnu medzi ryby
vdychujúc vodu, vydychujúc chyby
o pár dní ťa nájdu rybári
nafúknutého ako balón
len ty si už inde
niekde kde ťa Hádes obdarí
zrakom vidieť svoj život v malom

kto vravel že treba žiť decentne?
a zomierať dôstojne?
myslím, že práve to nás bedáči
lebo život v suchu a sivé postoje
farebnej rybe vôbec nestačí...

 Báseň

8 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu