A ja po prebdenej noci sedím v kúpeľni na práčke.
So slúchadlami na ušiach.
S hudbou, ktorá preniká každým kúsočkom môjho tela.
A lakujem si nechty.
Na tmavofialovo.
Nech celý svet vidí, aká som smutná.
Za oknami sa rozbieha život.
Každodenná rutina, do ktorej by som mala patriť aj ja.
Ale ja tu sedím.
O šiestej ráno.
Vo vlastnom svete.
Tie štyri steny mi dávajú pocit bezpečia.
No neuchránia ma pred myšlienkami na teba.
Stále sa snažím oklamať, že to nebolí
a potom sa rozplačem pri obyčajnom videu.
Stískam tú vec od teba
Želám si mať kúzelnú moc,
Ktorá by prianie, čo mám v hlave, premenila na realitu.
A už by neboli žiadne rána v kúpeľni...
Boli by rána, kedy by sa mi nechcelo vstávať
Z tepla tvojej náruče
Z postele vyhriatej po našej láske
Presne tak, ako sme o tom hovorili.
No stále je to otupné ubolené ráno
Minula hodina, možno dve, možno už pár dní
Ja stále sedím v prázdnom byte
A mám na rukách tmavý lak
Ktorý nechce zísť...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
26. 1.januára 2014 17:12
my sme nastastie este v tej pozitivnej faze... dufam, ze to neskonci takto
Napíš svoj komentár