Do hĺbky.
Do diaľky.
Do neznáma.
Som znechutená a zase raz odchádzam.
Preč.
Od spoločnosti. Od ľudí. Od všetkého.
Od názorov. Od urážok. Od útokov.
Odopínam sa zo šedej masy a beriem do ruky Korán.
Do druhej Bibliu a volám kamarátovi buddhistovi, či mi o tom nechce porozprávať.
Zakrývam si vlasy.
Lebo to sama chcem.
Som na ceste.
Dlhej, ďalekej, do kopca, z kopca, cez púšte, cez skaly, budem sa plaviť sama cez moria.
Cez moria filozofie. Viery. Hľadania pravdy.
A je mi vás ľúto.
Tých, ktorí nedovidia ďalej, ako na najbližšiu diskotéku a ich typická odpoveď je: "Nerieš."
Ale ja to budem riešiť.
Chcem to riešiť.
Odopínam sa od spoločnosti a dávam si na hlavu nálepku.
Chcem to všetko pochopiť.
Náboženstvá.
Filozofiu.
Politické systémy.
Chcem študovať jazyky, kultúry, dejiny, právo, politológiu, rečníctvo, etiku a morálku.
Vydávam sa na cestu.
Za svojim štastím.
Nechcem, aby ma nasledovali.
Ešte nie.
O pár dní sa legálne na papieri oslobodím z príslušnosti k Cirkvi.
Ďakujem.
A BUDEM to riešiť.
Lebo pre mňa je to dôležité.
Mne na tom záleží.
Nepochopená hľadačka pravdu.
Ťahaná k zemi.
Postavím sa a pôjdem ďalej.
Po ceste za pravdou.
Mojou.
Jedinou.
Krásnou.
...a pravou
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár