Dnes ráno som si pozeral vlogy na Birdzi. Najnovšie sa mi ukázali tak ročné alebo medzi novšími figurovali stáli "pridávatelia." Preto som sa rozhodla natočiť vlastný videoblog.

Nevedela som však, že už dnes na stránku pridám moje prvé video. Málokedy bývam sama doma, ale dnes to tak bolo a mohla som začať točiť...

Zapla som webku a začala som rozprávať. Išlo to celkom fajn. Hneď po prvom videi som si uvedomila aké chyby som spravila, čo by som presne mala povedať a tak... Spravila som teda druhé video. Začala som rozprávať skoro to, čo aj v prvom, keď som si popritom začala uvedomovať, že to čo rozprávam si neskôr pozrie nejaký užívateľ rozbúchalo sa mi srdce a dostala som trému. Teraz už chápem ako sa musia cítiť moderátorky, ktoré musia opakovať to isté dookola aj 20krát za sebou. Nečakala som však, že dostanem trému pri niečom takomto. Bol to divný pocit.

V jednom z videí som povedala: ,, Dnes som natočila už asi cez 50 videí..." Myslela som to obrazne. Neskôr som si v priečinku šla prezrieť, čo som natočila. Bolo tam dokopy 52 videí. Predtým som si robila srandu nečakala som, že mi to zaberie toľko času. Bolo ťažké vybrať jedno na úvod.

Je to však celkom zábavné. Pes bol celý čas pri mne a videla som na ňom, že má zo mňa strach, pretože som skoro hodinu rozprávala do netbooku a on chudák nevedel, že čo sa so mnou porobilo

Dúfam teda, že sa Birdzákom video bude aspoň trochu páčiť a časom pribudne čo najviac vlogerov

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár