keď kráčam prázdnotou
že kráčať
chcel by som s ňou
že že z ničoty
vytvoril by som
záhony lúky lesy
prekypujúce životom
že s ňou
bol by som skutočne človekom!
poznačený jej prítomnosťou
a každá moja bunka by bola v zázračnom
spojení s ňou
že zobudil by som sa ráno s nádejou
by dalo zmysel mojim dňom
by my dalo silu predierať sa životom
spolu s ňou
nebola by mojim anilom
ani mojim nebom
bola by mi srdcom
mojim mnou
neľahol by som viac popolom
bola by mi vodou
nezamrzom by som ľadom
bola by mi blžiacim ohňom
jej túžba by mi bola posvetnou
plnil by som ich s bázňou
pokorou
a láskou
asi som sa zaľúbil
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár