len kvapka potu steka mi po tvári
keď sa mi tá myšlienka z prázdna vynorí
naplní ma prázdnom slov
ktoré nemali sa dostať von

keď pohľad môj sa ustáli
a prebodnem ním to prázdno
cítim že na jeho konci nie je nič
ani len stena
ktorá by ohraničovala tú tmu

nemá to konca kraja
ako tá vlastná výčitka
ktorá mi bráni pohybu
a dokonca i úteku

a tak sa budím do sna svetského
a znášam tú žiadnu pointu
žiadnu ako žiadna je pointa sna
ktorý sa môže nazvať skutočným
lež aj tak od neho nik nič nečaká

 Blog
Komentuj
 fotka
beaizy  21. 5. 2010 09:06
pekne
Napíš svoj komentár