V sobotu sme sa teda vybrali na diskotéku. Ich partia a ja. Prijali ma medzi seba a hlavne bola šťastná Suzie, a to ma hrialo pri srdci.
Všetko bolo fajn, rozprávali mi príhody, potom sme sa rozprávali ako sa zoznámili a strašne veľa sme sa smiali. Tancovať sme išli až potom. Potom čo Suzie zmizla na vzduch. A po pár minútach som videl, ako za ňou išiel Matúš. Nedalo mi to. Tak som šiel za nimi. Ospravedlnil som sa, že idem na záchod.
Pred dverami som zastal. Nechcel som klesnúť až tak, že ich budem počúvať. Videl som, že sa začali hádať. A Suzie, teda Zuzka kričala. Keby vnútri nebol taký hluk, verím tomu, že by ju počuli. Ale takto som ani ja nepočul, čo si hovoria.
Zuzka bola celá rozčúlená a on k nej podišiel. Chytil ju za ramená a pozrel jej do očí. Zdvihla hlavu. A on ju potom pobozkal. A ona sa nebránila. Stála tam. Až po chvíľke sa od neho odtrhla. Nemohol som uveriť vlastným očiam. On ju pobozkal, a ona ho nechala. Potom som videl ako on vchádza dnu a ona až chvíľu po ňom. Nemohol som dať znať na sebe, že niečo viem. Chcel som, aby sa mi sama priznala. Možno by mi to vysvetlila. Aj ten bozk.
Zbadala ma, tak som sa vyhovoril, že som išiel na záchod. Asi mi neverila, tak som povedal, že som chcel ísť na vzduch, ale videl som ako sa hádajú. Nič mi nepovedala, len zapierala že to nič nebolo. Klamala mi priamo do tváre. Mohol som jej vykričať, že som ich videl, ale čo by mi to pomohlo?? Ked teraz klame, aj potom by mi klamala.
Ked sme vošli dnu, tak Martin tancoval s Nataly. Vraj už dosť dlhú dobu. Bol som rád, že sa zameral na niekoho iného. A potom ma Zuzka konečne vyzvala do tanca. Ja som aspoň mohol zabudnúť na čo sa stalo. Celý večer a ráno bolo úplne úžasné. Tak dlho som ešte nikdy netancoval. Až ma nohy boleli.
A toto sa stalo pred týždňom. A teraz tu sedím na posteli a búcham si hlavu do vankúša, čo som to spravil. Alebo prečo Zuzka odišla? Išla za ním? Alebo naozaj hovorila pravdu, že potrebuje utiecť odo mňa? Akože utiecť? Spravil som niečo zlé? Ved je to pravda, že skoro vždy spomenie Martina, ked sme niekde spolu. Už ma to unavuje. Ako keby ma porovnávala. Ako keby na neho ešte nezabudla.
Nechcel som tak vybuchnúť. Neviem, kde sa to vo mne vzalo. A ona bola taká nahnevaná. Taká smutná. Chcel som jej volať, ked som si všimol že si zabudla mobil doma.
Už prešli 4 hodiny a jej niet. Už bola pomaly tma. Stále som čakal, že sa vráti, že len trucuje ale začínam mať strach. Vôbec to tu nepoznám, netuším kde by mohla byť. Išiel som dole a spýtať sa jej rodičov. Možno oni budú vedieť. Vyšiel som von a videl som ako jej otec sedí na lavičke.
,,Ujo, neviete kde by mohla ísť Zuzka? Ešte stále sa nevrátila, mám o ňu strach. " povedal som.
,,Netuším. Zlyhali sme a nezaujímali sme sa tak, akoby sme mali. Ale neboj, ona sa nestratí. " povedal múdro.
,,Nie, nezlyhali ste. To len ona už dávno mala svoj svet. Strašne sa o ňu bojím. Ani mobil si nevzala. " začal som panikáriť.
,,Skús zavolať Nataly. Boli najlepšie kamarátky, ona by o nej mala vedieť najviac. " povedal jej otec a vstal z lavičky.
,,Vidíte, to ma mohlo aj skôr napadnúť. Vďaka. " povedal som a išiel som hore. Zobral som Zuzkin mobil a vyhľadal Nataly v zozname. Nemusel som ísť ani do adresára, lebo ju mala vo volaných číslach. Opísal som si číslo a hned som jej volal.
,,Prosím?" zdvihla mobil.
,,Ahoj, to som ja Matúš. Prepáč, že volám takto večer ale je to dôležité. " povedal som.
,,Stalo sa niečo?" spýtala sa ma, ako keby niečo tušila.
,,Pohádali sme sa so Zuzkou a ona niekam odišla. A už 4 hodiny prešli, a ona tu nie je. Nemá ani mobil so sebou. Bojím sa o ňu. Nevieš náhodou kde by mohla byť?" spýtal som sa celý nervózny.
,,Možno viem, kde by mohla byť. Pôjdem za ňou. " povedala pokojne do telefónu.
,,Povedz mi, kde to je. Chcem ísť s tebou. Len dúfam, že sa jej nič nestalo. " povedal som.
,,Nevyznáš sa tu, nenašiel by si to. Pôjdem tam sama. Viem kde je, a určite je v poriadku. Ked ju nájdem, prezvoním ťa. Dobre? Ja ti ju privediem. Myslím, že teraz bude lepšie, ak prídem len ja. " povedala Nataly.
,,Máš pravdu, ešte by mi utiekla viac. Ale určite sa mi hned ozvi. Budem vyčkávať pri telefóne. Veľmi ti ďakujem Nataly. " povedal som.
,,Nemáš začo ďakovať, bola a je to moja najlepšia priateľka. Idem hned za ňou. Ozvem sa. Ahoj. A neboj sa. " snažila sa ma upokojiť.
,,Ozvi sa. A povedz jej..." začal som.
,,..že ju ľúbiš. Ja viem. Poviem. " povedala a zložila.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár