23. mája 2009, sobota
Vodovodné potrubie je užitočná vec, rozváža vodu po celom paneláku. No väčšina ľudí si nikdy neuvedomí že rozváža ešte jednu vec, ktorá sa im veľmi nepáči. Vodovodné potrubie totiž skvelo vedie zvuk.
Bolo 18:17 a ja som v záchvate deprimujúcich myšlienok ležal v posteli a márne sa snažil zaspať. No v tom som si niečo uvedomil. Čelo opreté o radiátor mi vibrovalo a ja som zachytával tlmené výkriky. No nevenoval som im pozornosť.
18:30 - vedel som že už nezaspím a tak som sa začal venovať inej potrebe a išiel som na záchod. Ako som tam tak sedel zrazu som si niečo uvedomil. Vďaka veľkému potrubiu za chrbtom boli tie výkriky zrazu zretelné. A stále sa ozývalo to isté: nekonečné stonanie a výkriky bolesti prerušované iba sýpavým vzdychaním "Nie! Už dosť! Prestaň už! ". Ten hlas znel povedome. Bol to hlas asi 15 ročného chlapca. S napätím som počúval či sa mi to iba nezdá. Čím viac som sa na to sústredil, tým viac som si uvedomoval aj surový vysoký smiech.....smiech dospelého muža. Sedel som ako prikovaný a nevedel čo urobiť ďalej. Chcel som ísť a niekomu to povedať no zároveň som túžil ostať a zistiť čo sa vlastne deje.....
Som rád že som zostal.
Ešte chvílu sa ozývali výkriky a potom to všetko zavŕšil hrubý mužský hlas, ktorý skríkol: "SOM NAJLEPŠÍ! SOM NAJLEPŠÍ! "
A ženský hlas mu tichšie odpovedal: "to sa ti len zdá"
18:45 - sedel som na záchode a kútiky úst sa mi pomaly dvíhali. Oni sa tam nevraždili.....oni si tam užívali a ani to nie veľmi dobre.
19:02 - sedím za televízorom a neviem sa prestať smiať.

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár