Okolo dvanástej som prišiel domov a s plačom som hľadal Gogo. Mamina mi povedala, že Gogo nevie zaspať a behá po byte. Po desiatich minútach som ju našiel pod posteľou. Dychčala. S plačom som ju začal hladkať a objímať. Preniesol som ju k môjmu stolíku a zapol som počítač. Robil som si poriadok v počítači a popri tom som neustále plakal. Gogo stále dychčala. Na chvíľku odišla preč z izby. Keď sa vrátila, prišla ku mne a pozrela sa mi priamo do očí. Vtedy som pochopil, čo mi chcela povedať. Vedel som, že na druhý deň ráno ju už živú neuvidím. Objal som ju. Plakal som ako o život. Boli už takmer tri hodiny, keď som išiel do postele. Ľahol som si a stále som plakal. Gogo zaliezla pod posteľ a ja som počul každý jej výdych. Nemohol som zaspať. Čas sa vliekol a ja som sa zameriaval na každý jej výdych. Nádych, výdych, nádych, výdych... Čas sa vliekol neúprosne pomaly a každým jej výdychom som plakal viac a viac. Intervaly, v ktorých vydychovala, boli nekonečne dlhé... ...nadýchla sa a ja som čakal na jej výdych... Dočkal som sa, ale bol to ten posledný! Okamžite som zoskočil z postele a s plačom som sa rozbehol do spálne za maminou. "Mámí", vzlykol som. Mamina sa so strachom zobudila a spýtala sa, čo sa stalo. Hrozne ťažko sa mi rozprávalo. Všetko som jej vyrozprával. Odišla do izby a spod postele vytiahla Gogo. Nehýbala sa. Položila ju na chodbu a hladkali sme ju. Cítil som, ako jej bije srdce, ale nedýchala. Ubiehali posledné sekundy jej života. So slzami v očiach... Sekundy ubiehali pomaly a jej čas sa krátil. Plakali sme obaja. Poškrabkal som ju poslednýkrát za uškom, tak to mala vždy najrajšej a chytil som ju za bruško. Srdce jej bilo stále slabšie a slabšie a ja som plakal stále viac a viac. Pozeral som jej do očí... ...posledný plamienok v jej očiach zhasol a jej srdce dobilo...

Gogo poslednýkrát vydýchla dňa 22.8.2004 o 3:38 a plameň v očiach jej vyhasol o 3:47.

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
nikol11  25. 5. 2006 17:29
To bolo velmi smutne. Tie slzy v ociach mam aj ja teraz. Spomenula som si na svojho malickeho skrecka.
2 
fotka
mei  25. 5. 2006 22:45
jezishi..pane boze.. ja mam psika a ten ma pre mna neuveritelnu hodnotu.. ja mu vzdy placem do kuzustoka, ked mi je najhorsie.. a ked si len pomyslim ,ze by som ho stratila.. veeelmi veeelmi tazko by som sa zabehala spat do zivota. je to moja laaska, moj tichy, nemy spolocnik, ktory mi ohrieva perinku , ked na mna caka, kedy sa uz vratim domov, ktory mi rontgenuje papanicku a caka kedy mu nieco hodim- najma cokoladu- a vsetko s nim..

je mi luto tvojho psika a naozaj si neviem predstavit den ked umrela, lebo vtedy clovek strati nieco zo seba.. ((

smutny pribeh. velmi smutny..
3 
fotka
deathangel  26. 5. 2006 03:48
aaaaaaaaaaaaaaa mne sa chce plakat..ked si predstavim,ze toto caka moju Syndy..moju Xenocku..Adrielka....Bastet..... aaaaaaaaaaaaaaaaa
4 
fotka
kkkkikuska  26. 5. 2006 17:32
mojenko to mi je luto.. uz sa nejaky ten den pozname a wiem aky si.. zatial... aj mna to trapi a mne zomrel zajcik a tiez to welmi boli
5 
fotka
tomino  26. 5. 2006 23:07
Aj mne raz zomrej zajacik... Aj skrecok... Aj papagaj... Aj ocko...

Ale goldy bola goldy....
6 
fotka
joanna88  2. 7. 2007 20:39
smrt psika je nieco strasneee...zazila som to aj ja ale ja som mojho posledny krat nevidela vydychnut najhorsie bolo ze mi volala vtedy mamina a myslela som si ze si robi srandu no ta sranda bola realita (
Napíš svoj komentár