Takto by básnik napísal svoje prvé slová a zahľadel sa do svojich riadkov. Zosmutnel by a pomaly by položil pero vedľa papiera. Uprel by pohľad na svoje slová napísané ťažkou rukou na zlatožltom papieri. Zhlboka by sa nadýchol a zamyslel by sa nad ďalšími slovami. Nenapadajú ho. Mlčí. Počuje tlkot svojho srdca, privrie oči a uprene hľadí do nekonečna svojich myšlienok. Ťažké slová prebiehajú cez hlavu pokrytú šedinami. Zloží si okuliare a pero si odloži do svojho šuflíka. So slzami v očiach sa vracia k svojej posteli... Pohladká, pobozká... Slzy mu tečú a len bezmocne obíjma bezvládne telo, v ktorom poslednú noc bojovali posledné kvapky života...... Smútok nezahalí, smútok nezakryje. Namieri hlaveň k svojej hlave a zanecháva nám len prázdne slová, ktoré nikto nepochopí...
Blog
Komentuj
16 komentov k blogu
1
seqencer
30. 6.júna 2006 12:22
Velmi pekne opisane..nieco podobne prezivam... skoro som sa rozplakal.. Seriozne
2
Tak ti prajem, aby si čoskoro zabudol na tento pocit a touy správnou nohou vykročil do spútanosti nekonečného šťastia a pohody
3
Tie prve riadky sa mi vaze velmi pacia... az mi naskocili zimomriavky
8
toto bolo huste......ked som si raz chcela zobrat zivot nieco podobne som napisala.......
12
neboj sa miruska, vsetko ok...
nad zbierkou som nerozmyslal, ak si chce precitat niekto elektronicku zbierku - www.birdz.sk
nad zbierkou som nerozmyslal, ak si chce precitat niekto elektronicku zbierku - www.birdz.sk
14
Jo, kamarade, niečo si tam vystihol...
2deathangel: Nemam rad depresivne veci, hoci ich sam pisem
2deathangel: Nemam rad depresivne veci, hoci ich sam pisem
15
tomino je to pekne napisane ale ten koniec az vlasy dupkom stavaju...
Napíš svoj komentár