Tomasveres
dnes 16:08
Ako som napísal knihu s Ivanom Buchingerom: Od 10 eur na cestu až po knižné vydanie
Niekto by ho nazval pokusným králikom ochotným podstúpiť riziko a dať šancu neznámemu chlapíkovi s veľkými snami. Ja ho nazývam spolubojovníkom a lojálnym partnerom.
Bicykel verzus drahé auto
Písal sa rok 2019 a môj cieľ bol jasný – chcel som točiť a tvoriť. Z posledných úspor som si z eBayu kúpil kameru Blackmagic. Oslovil som mnohé veľké mená zo sveta MMA s ponukou, že ich natočím počas tréningu. Vlastná technika, hodiny strihu a výsledok? Zadarmo by získali promo video. Myslel som si, že len blázon by odmietol. Nulové riziko, žiadny honorár.
Iba pár z nich mi dalo šancu. Jedným z nich bol Ivan Buchinger.
Dodnes si pamätám, ako som sa autobusom dopravil do Gabčíkova. Vystúpil som na zastávke vedľa hlavnej cesty a len pár krokov od nej sa nachádzal gym, v ktorom Ivan trénoval. Čakal som na neho na parkovisku pred vchodom. Vtedy sa stalo niečo, čo som naozaj nečakal.
Čakal som veľkého bojovníka. Prišiel Ivan na starom bicykli.
Žiadne drahé, hlučné auto, ako som zažil v Dunajskej Strede s Gáborom Borárosom. V klietke čelil tým najtvrdším súperom na svete. Mimo nej bol jednoducho Ivan.
V tom gyme v Gabčíkove som vtedy spoznal aj jeho švagra, tiež zápasníka. Veľmi milý chlapík.
To však nezostalo pri jednom videu. Pamätám si, ako mi po jednom natáčaní Ivan venoval tričko z Nemecka ešte s visačkou a do ruky mi ticho vložil 10 eur na cestu.
Od mikrofónu až po 137 rozhovorov
Kariéru kameramana som neskôr zavesil na klinec, no túžba tvoriť zostala. „Máš dar reči a slova,“ vravelo mi okolie. Založil som podcast Po Živote s Tomášom Verešom.
Vedel som, že najťažšie bude získať prvých hostí. Nepoznal som nikoho zo šoubiznisu alebo vrcholového športu. Nemal som žiadne kontakty ani známosti. Bol som len chalan žijúci vo vlastnej bubline ďaleko od reality. Znova som oslovil Ivana. Poznal som ho, dôveroval som mu a obdivoval som ho. A v konečnom dôsledku – nepoznal som žiadneho iného vrcholového športovca.
Šťastie stálo pri mne a Ivan súhlasil. Dal mi šancu.
Moja úplne prvá epizóda podcastu uzrela svetlo sveta 14. mája 2022. Napriek tomu, že sme sa poznali, tykali si a sadli si, počas nahrávania som bol nepredstaviteľne nervózny a neistý. Akoby som sa rozprával s úplne cudzím človekom.
Kvalita bola z mojej strany hrozná, no práve vďaka tejto prvej epizóde som odštartoval sériu, ktorá nakoniec dosiahla celkovo 136 rozhovorov.
» open.spotify.com/episode/7Jfh3VC...
Mravčia práca, prebdené noci a nová kapitola
Kapitolu podcastov som neskôr uzavrel, no túžba zdieľať a tvoriť príbehy vo mne horela ďalej.
Koncom roka 2024 som sedel v Martine v kancelárii s kolegom – malým Tomášom, mojím bratom v zbroji a jedným z mála ľudí, ktorého som bral ako kamoša a parťáka. Mám s ním veľa spoločného. V práci sme nekompromisní, no mimo nej sme kreatívni tvorcovia obsahu.
Rozprávali sme sa vtedy o tom, ako prerásť formát podcastu a posunúť sa o level vyššie.
Prešli takmer dva roky a sen sa stal realitou.
Napísal som knihu.
Stálo to stovky hodín práce, rozhovory s Ivanovým otcom, jeho sparingpartnermi, manželkou Zuzkou aj synom Ivankom.
Prvé otázky som Ivanovi poslal ešte dávno predtým, než som vedel, že raz z nich vznikne kniha. Čakal som odpovede. Neprišli.
Až 26. marca 2025 mi po niekoľkých mesiacoch odpísal:
„Ahoj ahoj, to sú také na piču otázky, poviem pravdu, že preto neodpovedám. Neviem na to nájsť odpoveď... to sú také na piču otázky, že vôbec sa na to nepamätám.“
Vtedy som sa na tom zasmial.
Dnes sa na tú správu pozerám trochu inak.
Možno práve preto tá kniha vznikla.
Niektoré otázky sa nedajú zodpovedať za päť minút v správach. Musíš sa k nim vrátiť. Hľadať ľudí, ktorí pri tom boli. Pýtať sa znova. Ísť hlbšie. A niekedy sa prehrabať rokmi života, ktoré si samotný človek už dávno nepamätá.
Už pri podcaste som sa naučil prácu detektíva, vyšetrovateľa a vyjednávača. Tu sa mi to všetko zúročilo. Využil som všetko – svoju zdravú drzosť, trpezlivosť, kreativitu, nadšenie aj vieru.
Nebolo to ľahké a nebola to prechádzka ružovým sadom. Nespočetnekrát som si myslel, že sa to nepodarí. Že som stratil mesiace tvrdej práce.
Prebdené noci, nekonečné víkendy strávené s perom v ruke a za klávesnicou... Trvalo to večnosť. Dni sa zlievali, strany pribúdali, no koniec bol stále v nedohľadne.
Až doteraz.
Prečo práve Motýľ
Život ma naučil neveriť len prázdnym slovám a sladkým sľubom. Aj preto som si pre vydanie vybral Vydavateľstvo Motýľ.
V práci som si vzal dovolenku, prišiel do Bratislavy a stretol sa s dvomi charizmatickými ženami. Mohol som si vybrať iné vydavateľstvo, no dal som na intuíciu a vnútorný pocit.
Motýľ bol pre mňa navyše osobný aj z iného dôvodu. Zhodou okolností práve toto vydavateľstvo vydalo dve knihy, ktoré sa ma v živote dotkli asi najviac.
Možno aj preto mi tá voľba od začiatku dávala zmysel.
Dnes viem, že som sa rozhodol správne.
V myšlienkach sa mi vynára moment zo strednej školy, keď sme boli na burze práce. Chlapíka, ktorý mal stánok s prácou v zahraničí, som sa pýtal rôzne otázky a on mi vtedy povedal, že keď budem takto zdravo drzý, vo svete sa nestratím.
Možno mal pravdu.
No pravdou je, že vtedy som bol stratený sám vo svojej hlave. Trvalo mi dlhý čas nájsť sám seba... a trvalo mi dlhý čas nájsť tých správnych ľudí.
Kniha, ktorá nevznikla iba vďaka mne
Na tejto knihe sa podieľalo viac ľudí, než sa môže na prvý pohľad zdať. A veľkú podporu jej dali aj osobnosti, ktoré poznajú Ivana, MMA alebo šport z vlastnej skúsenosti.
Svojimi slovami ju podporili napríklad Patrik „Rytmus“ Vrbovský, Ondřej Novotný, Pavol Neruda, Attila Végh, Patrik Kincl, David Kozma, Vlasto Čepo, Monika Chochlíková, Vladimír Moravčík, Ondřej Hutník, Max Coga, Tomi „Kid“ Kovács a ďalší.
Pre mňa to nie je len zoznam mien.
Je to potvrdenie, že Ivanov príbeh má čo povedať aj ľuďom, ktorí sami strávili život v športe, v klietke alebo okolo nej.
Čo zostane po zápasoch
Kniha Nechať v Klietke Všetko nie je len o tom, koľko zápasov Ivan vyhral.
Je o cene, ktorú človek platí za to, keď chce byť medzi najlepšími. O pádoch, zraneniach, rodine, pochybnostiach, disciplíne, rozhodnutiach a chvíľach, keď nikto nevidí, čo všetko sa deje za zatvorenými dverami.
Preto som nechcel napísať ďalší klasický športový životopis.
Chcel som napísať príbeh človeka.
Človeka, ktorého som prvýkrát stretol v roku 2019 pri telocvični v Gabčíkove.
Prišiel na bicykli.
Dal mi šancu.
A o niekoľko rokov neskôr som o ňom napísal knihu.
Niekedy sa tie najväčšie veci začnú úplne nenápadne.
Napríklad desiatimi eurami na cestu.
Autobiografia Ivana Buchingera „Nechať v Klietke Všetko“ vychádza oficiálne 27. októbra 2026 pod Vydavateľstvom Motýľ.
Predpredaj bol práve spustený – svoj výtlačok si môžete zabezpečiť už dnes na Martinus.sk.
» www.martinus.sk/4031217-ivan-bu...
www.tomasveres.com
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Vidím, že tomuto blog veľmi dopomohla AI, popisu na martinuse tiež, na knihu sa asi ani nemusím pýtať, však? 😄
Napíš svoj komentár