Prízemie stresy bolesti,
nečakané zvraty a neúnosné straty.

Neostáva veľa síl stlačiť gombík
„smer nebesá“...
ruká už klesá mení sa v kus mäsa.

Snaha sa pominula, ruka gombík upustila,
samota ma porazila.
Dolu oči, dole tvár, malá slza
veľký žiaľ.

A hľa.

Priletel na pomoc anjelský stvor,
na prízemí mal som s ním len sami spor.

Jemne chytá ruku z mäsa,
stláčame horesa letíme cez nebesá.

Úľava, oddych, vrátený dych,
sami vo výťahu, nádej zas žiť.

:x

 Báseň
Komentuj
 fotka
antifunebracka  14. 12. 2014 00:17
a co/kto je tym tvojim anjelom?
 fotka
tobje  22. 12. 2014 22:30
@antifunebracka fuuh dobrá otázka.

dievča to nieje. neviem či to je človek. (vtedy som bol ešte free a už som zas )
skôr sebauvedomenie a zamyslenie sa nad krásou ľudskej duše.
aj keď dnes je to skôr opak. ale ta myšlienka že "každý bol raz dieťa"
a bol nevinný vo svojej podstate a čistý ako anjel..
asi z toho plynie to že krása života tu
stále je ale potrebujeme stále a stále "väčšiu lupu" aby sme ju videli.

neviem či to poznáš, je to ako keby ti guľka preletela hlavou
a zrazu máš nenormálne veľa síl vstať a bojovať
asi je to spojené s mužstvom a jeho silou zaťať sa
a ísť... a bojovať za dobrú vec, lebo vidíš
"skrz škaredý obal krásne jadro"

asi tak.. prepáč za takúto odpoveď ale neviem slovom nato odpovedať
 fotka
antifunebracka  22. 12. 2014 23:28
cize tvojim cielom je tuzba po krasne a harmonii, chapem to spravne?
Napíš svoj komentár