pili sme z neho jedným dúškom.
Pili sme až do dna
a ešte viac ako sa len dá.
Vonku krajinu schladzoval dážď,
ľahol som si unavený pod ochranný plášť.
Neľahli sme spolu ty si zašla ešte dolu,
urobiť pár úprav spoločného stolu.
Sníval som o tebe o tvojom teple
o našej nehe
bol to sen
nekončiaci sen.
V ten životný čas neboli sme
od seba na dlhší čas.
Chýbal mi pri sebe jej hlas otvoril som
oči zas.
Pohľad mi padol na pohár náš
roztrúsený na dlážke ako sen náš.
Hlavou mi prepálil guľový blesk,
pochopil som že jej tu už viac niet.
A tak každé ráno budí ma ten istý sen,
čo nádej mi dáva a zároveň,
trestom mojim ostáva.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 6.júna 2016 17:42
To fakt si zrýmoval sen-sen a náš-náš?
Napíš svoj komentár