svitom.
Stál som pred ním,
odhalený, zahanbený.
Videl ma, ešte raz
videl mňa !
Nie ako ma vidíš ty,
nie formu ale podstatu.
Videl tam život,
bez života.
Oči bez iskry,
ústa bez slov.
Nesúdil ma,
ani nič nevyčítal.
Proste len pozeral
a miloval...
Plakal som,
radosťou nie bolesťou.
Otvorili sa mi oči,
cítil som HO.
Srdce sa mi chvelo
radosťou.
Doteraz nepoznanou,
ale radosťou.
Radosťou o ktorú,
už nemôžem prísť.
Začal som žiť,
to je,
lásku opätovať...!
Rozum to nepochopí
a ved načo,
nechcem už všetko chápať.
Chcem myslieť srdcom,
a milovať rozumom.
Tu či tam, to je jedno,
chcem už (ne)konečne žiť !
Lásku opätovať,
a byť ako On.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
zajko30
27. 7.júla 2011 16:00
prekrásne si to napísal, usudzujem podľa toho, že musíš byť veľmi dobrý, citlivý, spravodlivý človek s laskavou a rozkvitnutou dušou..........filip
Napíš svoj komentár