Premýšľam nad tým, čo je našou úlohou. Nás, ľudí. Byť šťastnými? Robiť iných šťastnými? Rodiť? Vychovávať? Pracovať? Pomáhať a chrániť (toto som musela...)? Máme vôbec nejakú úlohu? Užívať si a o nič sa nestarať?

Zažili ste už chvíľku, keď ste sa cítili starí, hoci ste mali len 25, 28...? A nedokázali ste si predstaviť, že by ste TU mali existovať ešte ďalšiu dekádu, nieto štyri či päť?

Občas ma prepadne pocit paniky. že nebudem mať dosť sily. že sa zablokujem už o pár rokov. že si nespomeniem na heslo a táto hra ma nepustí ďalej. že nebudú žiadne odbočky, žiadne možnosti, žiadne západy ani východy. že 23. september a 14. marec sa nebudú ničím líšiť. Čo potom?

Zatiaľ mám len svoju prácu. Najviac ma desí, že raz nastane chvíľa, keď ráno dôjdem do školy a mňa to nenaplní. že urobím viac škody ako úžitku.


Pred týždňom mi došli tenisky, ktoré som si objednala. "Naživo" sa mi však, okrem ich žltej farby, nepáčili, tak som hľadala na ich stránke formulár o odstúpení od zmluvy. Aké ľahké, že? Veď sú to len tenisky.





Veď sme len ľudia.




 Blog
Komentuj
 fotka
vreskot000  23. 9. 2017 20:12
s druhým odsekom uplne súhlasim. ano zažil. ale vieš... čas dozadu nedáš už nikdy..
 fotka
cos45  24. 9. 2017 14:21
128!
 fotka
tequila  17. 4. 2022 16:29
toto bola tusim nejaka kriza identity
Napíš svoj komentár