Dnes bol už známy spisovateľ. Občas tomu veril, občas nie. A občas vytiahol zásuvku a vybral odtiaľ svoje staré texty. Pousmial sa, ale keď sa do nich začítal, úsmev mu z tváre väčšinou zmizol. Zistil, že bol vtedy citlivejší na zmeny, počasia i inéno. Nesnažil sa štylizovať, len vyprsknúť zo seba pocit.


Počas čítania zistil jednu zaujímavú vec. Často písal o starých ľuďoch. Priťahovala ho staroba? Bol opakom Humberta Humberta? Nie, asi nie. Vtedy bol mladý a prchký. Aj keď si myslel, že je pokojný, bol plný ohňa a vibrácií. Až teraz si to uvedomuje. A možno práve preto, že bol tak nepokojný, túžil práve po harmónii, mieri, tichu. A veril, že to dosiahne v starobe, že to príde vekom. Dychtil po odstupe, ktorý sa dostaví po skúsenostiach. Bol unavený z fráz, ktoré mu vychádzali z úst. Boli ako balóny - veľké, farebné a prázdne. Zvláštne, že si vtedy uvedomoval svoju plytkosť.




Čo by si myslelo jeho mladé ja o jeho starom ja? Snažil sa rozpamätať na seba. Má sedemdesiatštyri rokov a prvýkrát mu napadlo pozrieť sa dozadu. Díval sa aj inokedy, ale len letmo. Mnohí vravia, že starí ľudia veľa rekapitulujú, ale máloktorí to robia poriadne. Starí ľudia sú vlastne... rovnakí ako tí mladí. Mlaďasi tvrdia, že plánujú budúcnosť a pritom si len založia účet a sporenie. Ale nikdy neprižmúria oči a nezaostria tak naozaj. Tak isto ako starší. Tí sa obzerajú každých päť minút, ale len preto, lebo sú závislí na nostalgii. Ešte šťastie, že je zadarmo, inak by sa nedoplatili... A robia okolo toho humbuk.




Smeje sa. Vtedy bol plytký, teraz je cynický. Čo by povedal, keby ho videl? Bol by hrdý na to, čo dosiahol? Zrazu pocítil ťažobu na prsiach. Možno je to predzvesť infarktu. Nemal by premýšľať nad minulosťou, už ju nezmení. V podstate si práve odpovedal. Prečo tak spanikáril, keď myslel na návštevu z minulosti a na možné otázky?




Azda by sa mal pustiť do ďalšej knihy. Niečoho nového, nie oživovať staré prízraky. Áno, niečo nové, niečo fiktívne! Keby napísal pamäti, získal by Pulitzerku. Ale stratil by seba.




Bol by si na mňa hrdý? Bol by si zhovievavý k mojim chybám, prešľapom? Čo by si povedal na to, keby si vedel, ako som ublížil? Že som bol aj apatický, keď som mal bojovať a pseudoodvázny, keď som mal byť ticho a rozvážne čakať?




Zrazu sa veľmi preľakol.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  12. 2. 2018 16:22
Vôbec som sa do toho nevedel vcítiť, nvm prečo :/
 fotka
titusik  24. 2. 2018 15:52
@antifunebracka nie sme predsa alter egá, je to normálne ☺
Napíš svoj komentár