„Nechaj ma!“
„Ale prečo?“ pýtal sa s detskou nechápavosťou. „Veď sa ti páčim.“
Trocha pripito sa usmiala a nešikovne sa odťahovala z jeho kostrbatej náruče. Obaja boli nemotorní, plietli sa im prsty, dlane, ruky, ramená, prsia i jazyk. Ak sa na nich díval niekto nezasvätený, videl len záhadný farebný tanec tiel a pieseň ich zmätených slov. Slovo tiger priam vykríkla a kolibríka ledva vypustila cez ústa.
Druhý gombík už ľahšie opustil svoju dierku. S tichým rachotom otvoril dvere svojho bytu a jemne ju vtlačil do predsiene.
„To nesmieš!“
„Nie?“ pobozkal ju na krk a do bublajúcej tepny jej zašepkal nezrozumiteľné slová, ktoré ju nehorázne rozosmiali.
„Prestaň.“
„Prečo?“
„Keď bol môj otec malý, chcel byť smetiarom,“ šepla so zatvorenými očami.
„Aj môj. No a?“ sťahoval jej košeľu cez ramená.
„Ale tvoj sa ním nestal.“
Cítila, že padá. Rozpažila ruky a naširoko roztvorila oči. Dopadla však už po niekoľkých sekundách. Na mäkkú posteľ, do veľkej periny. Perina bola ružová a pásikavá, niekde ju už určite videla, len si nepamätala kde.
„Môžeme experimentovať, Princezná?“ pohladil jej prsia.
„Zostaňme na Zemi, Kapitán.“
„Už sme sa odrazili.“
Mala na sebe už len žlté nohavičky a gumičku na konci vrkoča. Perina sa povaľovala na zemi vedľa postele a vankúše boli porozkladané všade okolo nej. Ani nevedela, ako sa tam dostali. Ešte stále mala chuť sa chichúňať.
„Nerob to,“ pohrozila mu prstom.
„Prečo?“
„Som chorá.“
Odrazu zvážnel. Vydvihol sa na lakte a rozpačito sa spýtal: „Hmm. Aids? Rakovina?“
Zahľadela sa mu na koreň nosa, spočítala pehy a tíško odpovedala: „Chrípka ...“
Ráno sa pomaly obliekla, zatvorila okno, zastavila povievajúcu záclonu, pobozkala ho na nos a zašepkala: „Prepáčte, Kapitán.“
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
anthvillie
18. 11.novembra 2010 23:52
skvele
3
aha, tak už viem ako písať ľahko erotické blogy aby mi neboli zmazané
4
Cítila som sa v tom stratená, ale niečo veľmi zaujímavé pozitívneho charakteru to vo mne zanechalo
Napíš svoj komentár