Prevetrala som si tampóny

A znova sa píše príbeh o mne a hygienických potrebách. Ako som už spomínala naše hlboké prepojenie a interakciu. Bola tu už intímka vytiahnutá z tašky namiesto ubytovacieho preukazu, tampón vyskakujúci z batohu pri kopírovaní, obzeranie lubrigačného gélu „čudný šampón“ či umývanie si vlasov kondicionérom a následné nadávanie a drhnutie ala „nepení! “.

A dnes znova. Tentoraz to však nebol olypmpijský skok môjho tampónu, lež olympijskÉ skokY mojICH tampónOV.

To, že som v ¾ cesty na autobus zistila, že moja miestenka si odfukuje na mojom písacom stole v detskej izbe, to nestojí ani za zmienku. Lenže to, že pri mojej povestnej popletenosti a nestíhaní som si pred odchodom stihla len nabrať za hrsť tampónov do ruky ako bonbóny a narvať ich len tak ledabolo do batohu, to už je niečo , čo sa oplatí spomenúť. Načo sáčok alebo nebodaj krabička? Veď keď to dám dostatočne hlboko, niekde do mojej červenej baretky na spodok batohu, všimnú si ich jedine röntgenovými očami.
Lenže ja a moja maličkosť vždy musíme ukázať, že máme krámy. Prečo by o tom polovica Nitry nemala vedieť? !
Vystúpila som z autobusu, horko- ťažko som sa dostala k svojej dvojtonovej taške a keďže som si všimla, že mrholí, začala som si vyťahovať „už asi každý vie čo“ a po zemi sa mi začali veselo kotúľať „už asi každý vie čo“. Množné číslo, podotýkam! Pre istotu som sa ani neobzerala, kto sa zadrháva smiechom a tvárila som sa, akoby mi vypadli 4 10 centovky a s noblesným „dnes je krásny deň“ výrazom získaným mnohoročnou praxou pri podobných trapasoch som ich pozbierala a pratala sa z očí verejnosti.

Toť môj zážitok na 22.11. 2009.
Ponaučenie: tampóny si zabaľte so čierneho nepriehľadného sáčku, následne do hrubej handričky, potom „toto“ strčte do ponožky, ponožku do vzduchotesného vačku a vačok do vnútorného zazipsovateľného vrecka batohu. A ak ste dokonca skeptik, batoh narvite do nejakého vreca.

 Vyznanie

26 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu