Pelíšky

Pelíšky. O veľkých drobnostiach. O plastových lyžičkách, o labilnom altánku, o nokoch a knedlíkoch, o Gagarinovom bratovi, o tom, či hovno horí, o nočnom kine, o kuši, o elektrickej trúbe, o kyslých uhorkách a o andulkách v klietke.

Jeden verí. Druhý dúfa. Tretí je presvedčený. Štvrtý nenávidí. Piaty uteká. Šiesty miluje. Siedmy trpí. Osmy sa vzdáva. Deviaty hľadá. Desiaty prežíva.

Ale každý niečo cíti. Každý sa snaží stáť. Nič iné. Len stáť a nespadnúť. Vhupli do rozprávky. Škoda len, že práve do tej časti, kedy rodičia pred obrazovkami zakrývajú deťom oči alebo ich posielajú do izby.

V tomto období sa niektorí buď hrdo postavia za svoje presvedčenie a získajú tak riaditeľské kreslo či galeje alebo sa neisto potácajú a nechajú sa unášať davom. Plnia príkazy. Riadia sa pravidlami. Bežní ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť riskovať.

Film je plný symboliky. Nič vám nehodia rovno do tváre, ale spoliehajú sa na vašu inteligenciu a schopnosť vnímať obrazy. Nerozbitné poháre, lyžičky z NDR, nástenka s povinnosťami…
Tak ako sa nerozbitné poháre rozbíjajú, tak sa trieštia aj sny, dané sľuby a predstavy o dokonalosti. Rovnako každá plastová lyžička má svoju horúcu kávu. A každá klietka svoje andulky…

Rok 1968. Veľká rozprávka. Tvorcovia však menia scenár a na svet prichádza nočná mora, ktorá svojou jedinečnosťou a schopnosťou vtiahnuť diváka do svojho vnútra je potencionálnym adeptom na Oscara.

 Recenzia

3 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu