A Beautiful Mind

Každý z nás je čistá duša. Ligotavá, vyleštená. Máme v sebe viac osobností, obrazov, vidíme priateľa, jeho neter, tajného agenta. Po 50-tich rokoch sa vás spýtajú, či vás ešte stále prenasledujú. Vy sa obzriete a oni sedia na lavičke. Poviete iba. Je to vaša minulosť, tá prenasleduje každého.

Sme schizofrenici, každý jeden. Vychovávame v sebe zlostného i mierumilovného, snívajúceho aj racionalistu. Jedna vaša osobnosť vás ťahá lietať, tá druhá priviaže o pouličnú lampu. Nie sú to vždy len protipóly.

Môžu vám prikázať, aby ste sa ich zbavili, vymazali. Či sa to dá?
Som nevďačná dcéra, ktorú vlastná matka miluje nadovšetko. Dokážem napísať báseň, ktorú si nik neprečíta. Snívam uprostred prednášky a na docentovu otázku len nechápavo dvíham obočie. V galérii sa dívam 15 minút na obraz, ktorý každý obchádza.

Sme svety. V nich mestá, pulzujúce životom. Hľadáme logické, vysvetliteľné, bojíme sa niečoho, čo nie je dokázané. Čo keď to nejestvuje a my máme preludy?
„Na schizofrénii je najhoršie, že nikdy neviete, čo je pravda. Predstavte si, že sa zrazu dozviete, že ľudia a veci, na ktorých vám záleží, nie sú preč, ľudia nie sú mŕtvi. Je to horšie. Nikdy ani neexistovali.“
Máme strach z ilúzií. Nie preto, lebo vyprchávajú, ale pretože nám uberajú z reálneho sveta. Zaberajú miesto.

Chceme chytiť to, čo milujeme pevne do svojich rúk. Aby sme to dokázali ochrániť a bojovať za to. Bojíme sa preludov, pretože nie sú isté. Neistota je jediná istá vec. A znova sa to komplikuje........ Rozdvojuje.

 Úvaha

14 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu