Chcela som takého, ktorého by som mohla ľúbiť aj ja. Tiež s jeho chybami. Takého, ktorému by som mohla pomáhať, čo by mi dovolil ho počúvať a čo by počúval mňa. Taký, čo by sa mi nevysmial a neotočil sa mi chrbtom keby som ho potrebovala.
A ja som takého mala. Chcela som a splnilo sa mi to....
Mala som jeho, môjho Miška, ktorého som mohla tak šialene milovať. Dovolil mi stáť pri ňom, počúvať jeho zážitky, príhody ale aj problémy. Tak isto počúval aj on mňa..
Som mu vďačná veľa vecí. Veľmi si vážim, čo všetko pre mňa urobil. Bez neho by som niektorú veci zvládala oveľa ťažšie, alebo vôbec.
Robil ma šťastnou. Ukázal mi, ako sa žije. Dovolil mi prežívať svoj sen, vtiahol ma do rozprávky, v ktorej som bola aj ja niekým milovaná. Konečne si ma niekto vážil! Konečne niekto, kto ma miloval. Niekto, kto chcel byť so mnou.
On bol tým, ktorý na mňa myslela každý deň a na koho zasa každý deň ( áno ešte stále ..) myslím ja.
Zažila som s ním tie najkrajšie chvíle. On má prvenstvo v množstve vecí, ktoré som zažila a môžem kľudne vyhlásiť, že ani jednu z nich neľutujem.
Vedela som, že mu môžem veriť a preto som mu bezhranične dôverovala. Milovala som, keď žiarlil. Vtedy som sa cítili neuveriteľne dôležitá. Milovala som jeho objatia, pohladenia, úsmevy. Tie jeho nežné a vášnivé bozky..Na ten prvý nikdy nezabudnem. Moja rozprávka bola bezchybná. Milovala som a bola som milovaná...
No nie všetky rozprávky končia šťastne. A táto moja, je bohužiaľ jednou z nich..
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
sarah_whiteflower
23. 6.júna 2011 13:19
A čo sa stalo..?
7
Aj mňa zaujíma, čo sa stalo..
A prosím Ťa, sadni si niekedy k tomuto blogu ešte raz a oprav tie dve kilá chýb, lebo mi to kazí inak celkom slušný dojem..
A prosím Ťa, sadni si niekedy k tomuto blogu ešte raz a oprav tie dve kilá chýb, lebo mi to kazí inak celkom slušný dojem..
Napíš svoj komentár