Tak napríklad tých pár situácií, ktoré vznikli na tomto portáli. Neviem síce, o čo presne išlo, ale mám už na základe štúdia teórie bojovníkov za sociálnu spravodlivosť jasno v tom, čo by na tom videli nesprávne.
A čo vidím ako hodné upozornenia.
Tak predovšetkým, je nesprávne niekoho upozorniť na to, že trpí nejakou tzv. "psychickou poruchou" a brať to ako argumentačnú "bleskovú kartu". Prepánajána, to je snáď ešte nesprávnejšie, než hendikepizmy, t.j. používanie takýchto výrazov v neadekvátnej situácii a na niekoho, kto danú diagnózu nemá. Psychické poruchy zasahujú každú oblasť života jednotlivca, a veľmi pravdepodobne bojuje už dosť sám v sebe/so sebou, nepotrebuje ešte Vaše pripomienky, aby sa "dal liečiť".
Je veľmi správne niekoho upozorniť (calloutnúť), že je xenofób, rasista, sexista, alebo homofób, napríklad. Je aj správne im to vytknúť a poučiť ich, prečo je to nevhodné správanie v akejkoľvek spoločnosti, kde je jednou z primárnych hodnôt vzájomná tolerancia.
Je nesprávne niekomu vyčítať sexuálnu orientáciu, alebo ich minulosť v tomto ohľade, tak ako je nesprávne niekomu vyčítať, koľko mali sexuálnych partnerov/iek, aký majú rod, alebo že mali povolanie zamerané na sexprácu.
V širšom kontexte vidno tiež zvláštnu tendenciu: rozhorčovať sa nad tým, čo vidíme na sociálnej sieti, počujeme a vidíme v divadelnej hre (čo je niečo podobné), alebo inak zaznamenáme v živote ostatných postáv - hercov v našom živote. Nechávať svoj emocionálny stav ovplyvniť názormi a konaním druhých.
Pri umení je to pochopiteľné - ale je to celé fikcia. Byť pobúrený nejakou časťou obsahu a nepobrať posolstvo, ktoré nesie dielo ako celok, je známkou nepochopenia úlohy umenia. Umenie nemá slúžiť, a umenie sa neobmedzuje na to, aby poklonkovalo kultúrnemu aparátu. Teda dobre - niekedy obmedzuje. V komunistických a fašistických režimoch.
Pri virtuálnej realite sociálnych sietí je to taktiež pochopiteľné - a tiež ide vo veľkom rozsahu o fikciu. Byť pobúrený nejakou časťou posolstva životnej cesty jedinca a posudzovať/odsudzovať jedinca, bez ohľadu na to, či je v danej chvíli nami vnímané ako pozitívne/negatívne na tejto úrovni polarít a duality.
A tak žijeme ako zväčša tichí pozorovatelia bizarnej spoločnosti; spoločnosti, kde sú mnohí pobúrení viac vulgarizmami, alebo napríklad sexuálnou aktivitou druhých, alebo napríklad osobnou históriou druhých,
než chudobou, bezdomovectvom, hladomorom, vojnami, masovým zneužívaním a vyvražďovaním na základe odlišnosti živočíšneho druhu a prejavom nenávisti voči etnikám.
Hajl lazy stajl! Je to v záchode, lebo blogy s minimom humoru a maximom snaživosti nepokladám obvykle za hodné prečítania, ta ani tento teda ňe.
Záchod
Komentuj
6 komentov k blogu
1
pijemzelenycaj
18. 3.marca 2016 23:58
: )
Napíš svoj komentár