Len v úplnej tme do mysle vkročíš
a jediným svetlom naplníš oči.
Za oknami duše búrka mi hučí,
všech morí voda po sklách sa rúti
a v tmavom rohu do klbka sa skrútim.
Odrazy bleskov podobné sú ti.
Tá trocha svetla hneď k životu núti.
Odená v bleskoch, si búrkou v tej suti,
si majákom v mysli, mojim svetlom na púti,
severkou na mori, oázou v púšti.
Si bleskom na nebi v najtemnejšej noci.
Si múza, si zmysel, si života pocit.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
8. 11.novembra 2017 14:47
to si sám napisal? Celkom dobre
3
fíha. super! ja osobne básne neviem písať, lebo ja mam radšej ťažké úvahy, nech sa ti darí
4
@vreskot000 myslím, že by si to zvládol. Veď úvaha je v podstate základnym kameňom umenia. Prísť s myšlienkov, názorom, a vedieť to rozviesť a podať. Potom už záleží len na tom či chceš rozvinúť samotnú myšlienku v úvahe alebo jej opis v umení. Tiež mám rád úvahy a zapisujem si čo by som chcel povedať, ale ešte radšej ich potom pretváram do takejto podoby. Aj niektoré moje básne práve tak vznikli ako napríklad "ľadovce" alebo "medzi nimi".
Napíš svoj komentár