padá na mňa ako lavína
mám strach, tak ako veľa ľudí
už keď vánok plameň zhasína
mám strach, pod kožu sa mi derie
keď sa svetlo mení na šero
na prach mi odvahu zomelie
tlačí studený pot na čelo
mám strach, kým druhým sa vyhýba
ja s ním tvorím nerozlučný pár
v správach-kronikách čiernych iba
často skrýva svoju pravú tvár
mám strach, ako jed mi do žíl vniká
v ústach cítim jeho trpkú chuť
a fakt, skryť sa pred nim nedá nikam
márne pokúšam sa nadýchnuť
ref.
každý večer len on a ja sama
taký život ma už nebaví
v kruhu blúdim,začiatok mu hľadám
mám strach, že sa strachu nezbavím...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
eliza707
22. 5.mája 2008 21:52
nadherne ....100-JOLESOVSKE...este keby som to pocula zhudobnene naziv ....5-krat som si to musela precitat ...niezeby som nerozumela,ale pre tu krasu ....
2
...toto bolo krásne, naozaj...a refrén moje pocity iba zosilnil ...
toto vystihuje všetko: " mám strach, že sa strachu nezbavím..."
toto vystihuje všetko: " mám strach, že sa strachu nezbavím..."
Napíš svoj komentár