Správa o vlakoch, spolucestujúcich, o pocitococh z nich, a v tomto prípade najmä o hudbe...

Včera som cestoval domov z Bratislavy - vlakom. Hneď v Bratislave sa mi ilúzia, že budem mať v kupé súkromie rozplynula, po asi 10 minútach si do mnou obsadeného "osobného oddielu" prisadli dvaja asi 17 roční chalani, jeden typický rapper a druhý taký bez rázneho štýlu, najprv sa mi moc nepáčilo, že si prisadli, najprv som ani nemal dobrý pocit z dvoch na pohľad asi nie moc vľúdnych típkov, ktorí sa so mnou zavrú v kupé, ten s plochým šiltom si púšťal nejaký rap na mobile. Napadlo ma, že môj obľúbený Landa by sa im asi nepozdával, na moje obrovské prekvapenie, druhá alebo tretia pesnička , čo ten chalan pustil bola Morituri te salutant, jeden z najäčších Landových hitov, čo ma nesmierne prekvapilo a hlavne potešilo, v tom momente som si začal cestu vychutnávať lepšie ako keby mám to súkromie, po chvíli ma blbý pocit z tých típkov úplne prešiel, bolo to OK, riešili si svoje veci, a boli úplne v pohode, prehodili sme pár slov, potom som toho chalana poprosil aby mi poslal tú spomínanú pesničku, pretože práve tú som v mobile nemal a ani neviem prečo. A neviem kde by som si ju zohnal, takže toto bola super príležitosť, típek mi ju v pohode poslal, a pri vystupovaní (v Šenkviciach) mi dokonca aj podal ruku....
Tým som chcel povedať, že človek môže byť úplne iný ako usúdime na prvý pohľad, v tomto prípade to bolo v tom pozitívnom zmysle.
Ďalšie 3 zastávky až po Leopoldov som už súkromie mal, a s radosťou som si púšťal Landu, najmä Morituri te salutant..

A stále rád chodievam vlakom.A rád v ňom aj sedávam.

Na margo : v motoráčiku na ktorý som prestupoval si jeden asi 25 ročný típek s naušnicou takmer holou hlavou, košeľou s čínskymi znakmi, trochu tmavšou pleťou a zvláštnym výrazom furt púšťal na celý vozeň hudbu z mobilu ako by bol sám, na plné pecky, stále to prepínal atď. To moc príjemné nebolo, čudujsasvete nikto mu nič nepovedal.....

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu