Úzkou cestou lesom sa dostávame do Bransouz, do vesničky na konci sveta, do božského kľudu asi 435 m.n.m.
Z 250 ľudí každí každého pozná a celkom dobre sa im blízko seba nažíva. V hospode u Jana točia pivo aj do jedenástej. Pri kúpalisku miestni tiež popíjajú a v teplé dni sa sa osviežujú, stredom dediny tečie rieka, kde som už aj ja pár úhorov a šťúk chytil, kúsok po jej prúde je nádherný splav...
Všetko je v obci strašne blízko, ľudia sú si tiež blízko....(myslím, že nie je len žvást, že tam žijú lepší ludia) Nič im nechýba, kľud je na nezaplatenie, na nádraží (kuk-album) je to len pár metrov, a odtiaľ vlaky jazdia aj do veľkého sveta Jihlavy či Brna.

Myšlienku z nadpisu som usúdil z toho, že za pár dní som spoznal skvelých kamošov, krásny Iný svet, za ktorý by som ten môj kedykoľvek vymenil(keby to nebolo tak daleko).
Tam ku šťastiu naozaj nikomu nič chýbať nemôže.....je to to malý raj na Vysočine


 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
mirkova  15. 8. 2009 13:41
môže byť, tá fotka je výborná....ale dlho by som tam asi nevydržala....max. tak týždeň, som skorej akčnejší typ
 fotka
teny555  15. 8. 2009 13:51
@1 to som samozrejme nefotil ja ale do Jihlavy je to pol hodinka vlakom iba a do malého mesta iba 10 minut
 fotka
bluepanter  15. 8. 2009 14:30
neverím, že na dedine s 250 obyvateľmi môže byť raj na žitie

by ťa to prešlo pri prvých ohováračkách
 fotka
000emo-girl000  15. 8. 2009 15:15
je pravda ze na dedine kazdy kazdeho pozna ale je to velka nevyhoda pretoze na dedinach sa pomaly nic ine nerobi len ohovara a to aj ty najlepsi susedia navzajom
Napíš svoj komentár