Dnes som pochopila význam vety: „Kto neuvidí, nepochopí…“
Moja mama má internetový obchod s kreatívnymi pomôckami. Taktiež chodíme na rôzne akcie maľovať deti na tvár. Nedávno otvorila kreatívnu dielnu na detskom oddelení v nemocnici v BB. Chodieva tam tuším raz do týždňa. Tento krát som s ňou však išla aj ja. Bol totižto deň detí a dostali sme pozvanie, či by sme nenamaľovali deti k ich sviatku. Pravdaže sme súhlasili….
Nikdy nezabudnem na tie ich tváričky, ako sa usmievali keď sme tam prišli…
Nikdy nezabudnem, ako mi prišlo úzko, keď som videla ich vyholene hlávky alebo ako niektoré vyčerpane ležia v postieľkach. Mnohé z nich vôbec nevyzerali choré a predsa, niekde v ich vnútri sa odohrával krutý boj.
Nikdy nezabudnem na ten deň….
Obdivujem ich… Obdivujem ako užasne všetko zvládajú… Obdivujem ako sa aj napriek všetkému dokážu usmievať…Obdivujem aj ich rodičov ktorý ich chodia navštevovať s a sú snimi v tých najhorších chvíľach…
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
a.k.a.alias
1. 6.júna 2007 20:51
skoda ze niekto to ozaj nepochopi kym neuvidi a dokonca niekto to nepochopi ani ked uvidi
3
bolo to krasne az mi isli slzy do oči ..chapem tie deti su tam zavrete tak dlho a predsa to na sebe nedaju znat a bojuju su strasne silne ..ja som bola teraz v nemocnici len 5 dni a uz som mala toho dost chcela som prec tam kde to dobre poznam a to slovo je domov ..ppodla mna by sa mali taketo akcie ako bola tato oraganizovat pre tie deti castejsie a bolo by super keby aj druhy mohli niecim pomoct alebo prispiet
Napíš svoj komentár