Brušká tvojich prstov
chorobne závislé na dokazovaní otlačkov
na mojom hrdle.
Bojím sa,
že zovretie chlapských opätkov
bude príliš slabé
a rany po tých mojich
budú príliš drsné
no nedokážem to zastaviť...

Všimla som si,
čím viac spím
tým viac ťa štve že niesom hore
a že moje ráno nieje aj to tvoje
dlžíš mi viac než,
sme všetci dlžali strachu
našej závislosti
dávaš mi viac než je
kryštálov v našej
bezmocnosti.

No milujem ťa viac ako
mám modrín
predplatených na tvojom tele
dýcham viac než potrebujem
a moja nenažranosť ti dych berie.

Chcela som len zasadiť štrúdlu do zeme
a na jeseň predávať heroín.


 Blog
Komentuj
 fotka
phantasia  25. 3. 2012 23:22
posledné dva verše veľmi dobré
Napíš svoj komentár