Otočím sa, stojí tam... zase...
Nevidí ma, je otočená, a mne to dodá energiu vykročiť za ňou. Urobím 2 kroky a som u nej... Aj napriek tomu že ju vôbec nepoznám hovorím: ,,Ahoj". Ona ma odzdraví a v nadchádzajúcej tichej sekunde, ktorá trvá tak neskutočne dlho rozmýšľam čo povedať. Keďže si všimnem, že sú tam s ňou jej dvaja kamaráti, tak dostávam stres a z mojich úst vyjde: ,,Všimol som si, že sa ti páčim". Pozrie na mňa, akoby ešte nevedela či áno, alebo nie, aj napriek tomu že ešte minule sa na mňa usmievala. Ona: ,,Myslíš?... (že sa mi páčiš)". Neváham a hovorím: ,, Myslím, že áno ". A ona ma s ženskou ješitnosťou posiela do ... slovami: ,, Ja neviem...".Kapitulácia ešte nieje na mieste, aj napriek jej nechápavému pohľadu. Nevzdávam sa a chcem vedieť jej meno... : ,,Povieš mi aspoň svoje meno?" ,,Nie nepoviem"... no fasa ďalšia nádherne krátka veta.Tí jej kamaráti ma nehorázne znervózňujú, tak skúšam posledný pokus: ,, Nemáš chvíľu čas?"...ona: ,,Nie!"...ja:,,Fakt nie?", neviem či v nádeji, alebo skôr v uistení sa že nič nebude...ona:,,Fakt nie"...Kapitulácia so slovami: ,,Tak nič..."
Ešte chvíľu sa schováva za svojimi kamarátmi, aby na mňa nemusela ani pozrieť.
Moje kamikadze je u konca a ja čakám až mi príde autobus...

........................................................................

A teraz chyby - ponaučenie:
1. nemal som vymyslené, čo poviem
2. trápna veta - to som mal radšej skúsiť ,,ochutnávku ramy"...
3. ostávam tam s jej kamošmi a ona sa nechce cítiť ako kurva preto zaujíma obranný postoj...
4. bod 3 je najzávažnejší zo všetkých - tu to komplet všetko padá
5. doplňujúca otázka ,, Fakt?" - typická ľudská vlastnosť: nepremyslieť si veci ešte raz... takže tiež na nič

Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš.

 Blog
Komentuj
 fotka
purpledrug666  21. 6. 2010 16:36
Napíš svoj komentár