Reálne ľudská,
Kričí,
Má život iba vo svojich doskách.
Stále je na začiatku,
Vždy tam bola,
Sedí a čaká na koniec,
Dajte kosť mačiatku.
Blázon úbohý,
Tak trápne zase vzliká.
Nechce sa postaviť na nohy,
Vzdáva sa, svetlo nebliká.
Vrieska, narieka ,kričí,
Ľutuje sa,
Zas a znova je v.........
Vie len začínať.
Tak odídem, no a?
Depresie, slzy falošné,
Zase tá istá sloha?
Veď si ži, prečo nie?!
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mensrea
7. 1.januára 2009 00:48
Zjavne rec o nejakom slabochovi. Je to skvelo napisane.
Napíš svoj komentár