Keď pavučina zamotá sa mi do vlasov, svet sa zbaví otrasov
Znie len vetrík nezbedný, čo kamarát je s každým, posiela ti pohladenie aj myšlienky slané
Znenazdania sa človek rozplače, lebo vo vetre bolo napísané
Že kdesi ktosi bdie na druhom konci nádeje
Objať strom musím, počúvať jeho múdrosť chcem
Prestávam rozprávať, iba tíško bdiem
Láska obklopuje každého, no vždy v inej podobe
Raz je to pohľad, nápad, inokedy objatie samo, občas stačí prítomnosť, a inokedy vedomie, že niekto na druhom konci bdie
Pokora, statočnosť s úsmevom v tvojom vnútri
To sú pomocníci v núdzi
Láska, tá je všade -
V sade, v tebe, v nás -
Stačí si to uvedomiť a rozdávať ju zas a zas
Vďaka ti Matka Zem,
mať s tebou kontakt je to najkrajšie, čo človek pocítiť môže
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár