Mysľou neprítomná. Tá je niekde tam...Tam pri Tebe. Sakra. Lícom sa kotúľa slza. Niečo mi spadlo do oka. Zas. A opäť...
Natáčam si prameň vlasov na prst. Totiž.. no... Snažím sa odpovedať na otázky. Sú ťažšie ako tie na teste z chémie. Asi som sa prerátala. Myslím, že si pochopil, že sama tie odpovede nenájdem. Čo tak mi troška našepkať? Profesor Rozum sa práve nepozerá...
Vieš čo? Šifrované odkazy tiež nie sú bohviečo. V tomto prípade fakt nemám rada metafory. Ešte viac ma zavádzajú. Veď vieš, ja si dokážem všetko tak krásne zidealizovať...
Áno, áno, priznávam. Som len obyčajná naivka, ktorá rada sníva. A čo? Vari je to hriech? Veď ja tým nikomu neubližujem. Len sebe. Láska je naozaj jediná vec, ktorej dovoľujem aby mi takto ubližovala. Nádej umiera posledná. Vlastne ona neumiera... Prečo by inak mala meno Nádej? Prosím, urýchli to. Ja budem stále dúfať a snívať. No tak už si vyber. Rozum či srdce?

 Blog
Komentuj
 fotka
raisinia  28. 12. 2009 00:41
toto sa ma dotklo...vyberam si : cez den rozum...v noci srdce...
 fotka
emulienkaa  28. 12. 2009 02:05
..naozaj, na veľké zamyslenie..
Napíš svoj komentár