tá krásna, smutná dáma.
Čo chce sama nevie,
no smútok jej dušu berie.
So sklonenou hlavou k zemi,
nič neprezradí, nepovie mi.
Úsmev jej na dlani podávam
a na rozlúčku mávam.
Venuje mi posledný pohľad,
keď úsmevom roztopí ten ľad.
Odchádzam s túžbou vidieť ju zas,
s úsmevom na tvári, nech prejde mnou mráz.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
bibla
3. 10.októbra 2009 20:12
pekné..
Napíš svoj komentár