Neviem byť sama, a predsa som...Dôvod? ...Neexistuje...Alebo aj áno, len ja o ňom neviem. Do čerta! Prečo už konečne neprestanem snívať? Prečo? Sú to len obyčajné sny. Len sny, ktoré sa nenaplnia. Je to tak ťažké pochopiť? Asi áno... Stále sa vraciam do minulosti. Spomínam ako raz bolo super. Bolo. A hneď na to prišla bolesť a smútok. A to hneď v niekoľkých dávkach. Chýba mi ten pocit, keď viem, že niekto ma potrebuje, že mu chýbam...Ešte že mám svojho "dodávača opitmizmu", ktorý o tom asi ani nevie, ale vždy mi dokáže pomôcť, keď potrebujem, rozosmiať ma, keď som smutná, poradiť mi , keď neviem čo robiť. Poznáme sa tak dobre, a predsa skoro vôbec. Život je sviňa. To je fakt. Berie mi ľudí, ktorí boli jednoducho úžasní. Podráža mi nohy a ja stále a stále padám. Viem, že je to zlé, ale... Ale ako sa tomu brániť? Nijak? Asi nijak...Treba tomu čeliť. Zobuď sa princezná. Už nesnívaj a čeľ tej svini!
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
1
petronellka
7. 7.júla 2009 20:27
veru ani ja neviem byť sama a predsa som
Napíš svoj komentár