Nesmej sa...Nemáš dôvod sa smiať. Sakra. Čo som urobila pre svoje šťastie? Spýtavo sa na mňa pozeráš z fotografie.
Nič. Ako vždy. Neurobila som vôbec nič. Vieš prečo? Lebo ja som bola raz šťastná.
Nepamätáš si to? Nič si z toho nerob. Pomaly ani ja...
Jedno však viem, že to bolo kvôli Tebe...Ty si ma robil šťastnou. Ty si mi dával dôvod žiť a tešiť sa zo života, aj keď mi tam vždy niečo chýbalo...Bola to Tvoja blízkosť.
To jediné a bola by som na vrchole hory menom Šťastie. Otázkou je, ako si to cítil Ty?
Nijako, však? Mlčíš. Zas si mám všetko domýšľať, celé noci plakať a robiť si ilúzie...Nemrač sa na mňa. Nemám to rada. Len mi prosím Ťa vysvetli, prečo? Prečo nie si teraz pri mne? Nechceš? Nemôžeš? Ja sa zbláznim... Môj šiesty zmysel mi to nechce povedať a ja som stále sama. Bez Teba.
Budem hádať...Bojíš sa sklamania? Straty? Ja by som Ťa nikdy nenechala odísť, aj keby si po Teba prišli čerti osobne. Nikdy.
Alebo sa bojíš, čo by povedali ostatní? To všetko by bola len závisť. Ver. Nie každý by mohol byť šťastný tak ako my. A priatelia by stáli za nami.
Máme šancu, tak prečo ju zahodiť za hlavu? Využi ju. Prosím. Tak už niečo povedz. Len nemlč. Zabíja ma to.
Je tu ďalší večer a ja si vylievam srdce na papier...Neviem, proste mi chýbaš. Stačí mi len vedieť ako sa máš a či vôbec dýchaš...Záleží mi na Tebe, ale veď Ty to veľmi dobre vieš. Pochopím všetko. Ozaj. Len mi dovoľ tešiť sa z Tvojho bytia...Len to mi stačí. Chcem s Tebou prežívať každú radosť, každú starosť, hoc iba ako kamarátka...Ale už sa nechcem cítiť tak nemŕtvo, neživo...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár