celá ponorená je v ňom.
Slnka žiar ju obklopuje,
vôňa kvetov naplňuje.
Na celý svet sa smeje,
no všetko to v nej drieme.
Keď zapadne slno za hory,
všetko to v nej zahorí.
Namiesto úsmevu slza v oku,
už nerada pozerá na tú "krásnu" lúku.
Všetko smutné zdá sa,
už žiadna belasá krása.
Zavrie oči svoje
a bezhlavo rúti sa dole.
Bez krídel, bez všetkého.
Načo jej to bude, keď nemá jeho?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár