Nesranduj chlapče. Dnes? Večer? To by znamenalo, že musím liezť do sprchy /čo robím inak bežne, ale teraz sa mi nechce ani to/, umyť si vlasy, vybrať čo na seba /čo nebude také ľahké/, namaľovať sa...Ale zas, čo keď ma už nikam nepozve? Aby to nebola moja prvá aj posledná príležitosť. Musím sa premôcť.
"Kde a kedy? "
"20:00 pred reštikou, teším sa "
Neposielajú si tie "cmukajúce dvojbodky" len tínedžeri? Kašľať na to. Idem sa dať dokopy.
Kráčam prázdnou ulicou, dúfajúc, že tam bude prvý. Vyzerám celkom obstojne, vlastne viac než obstojne, no výstrihom ho dnes dráždiť nebudem. Na rohu reštaurácie sa opiera o stenu, vyzerá tak nedobytne. A je tu prvý. Má u mňa malý nevýznamný bodík k plusu.
Oficiálne sme sa zoznámili, pobozkal mi ruku. To neurobil ešte žiaden chlap, ktoré poznám. Dobre, tak toto je trošku významnejší bodík k dobru. Myslela som, že pôjdeme dnu, no on sa vybral úplne iným smerom.
"Kam to ideme?"
"Mám pre Teba prekvapenie, dúfam, že sa nenahneváš. Sadni si do auta."
Čo mi ostávalo? Sadla som si a dúfala, že to nie je žiaden sexuálny deviant, ktorý by ma uniesol, znásilnil, zabil a zakopal niekde v lese.
Zaviazal mi oči hodvábnou šatkou. Odvôvodnil to tým prekvapením. Keď som vystúpila, ani som len netušila, kde asi sme. Vošli sme do nejakých dverí a keď mi rozviazal šatku, zistila som, že sa nachádzame v jednom z panelákov.
"Vieš, ja som Ťa nemohol zobrať do našej reštiky. Tam by si zo mňa robili srandu, že balím zákazničky. A predsa v byte budeme mať viac súkromia."
"Vojdem dnu len pod podmienkou, že nemáš nič za lubom."
"Samozrejme, že nie."
Vo vnútri mal útulne a prekvapivo poriadok. Asi dnes celý deň upratoval. Sadla som si na pohodlnú gaučovku a Peter už v rukách niesol poháre a fľašu vína.
"Nikdy som neveril, že budeš sedieť u mňa doma na gaučovke a budeme spolu popíjať víno."
"A prečo nie? Ja som v tom dúfala."
"Ty si iná liga. Si taká prekrásna. Ako to, že nemáš priateľa?"
"To je nadlho, len jedno Ti poviem, môj bývalý bol sviňa a vlastne ešte je. Fakt mal šťastie, že som ho nezabila."
"Prečo sa Ťa pýtam na priateľa, Keď ja som strašne rád, že si slečna? Priznaj sa, tú "slečnu" si zdôraznila náročky. Nebol som to iba ja, kto ťa očumoval?"
"No dobre, priznávam. Bolo to až také okaté? Lebo ono to také nemalo byť."
Boli sme spolu dlho do noci. Rozprávali sme sa o všeličom, o jeho bláznivej frajerke nymfomanke i o mojich vzťahoch. Popri tom sme popíjali dobré červené vínko a hádzali dvojzmyselné frázy.
"Asi som dosť odvážny, že som sa Ti takto votrel do života, čo?"
"Vôbec nie, som rada, že si sa mi doňho votrel."
V tom sa jeho pery nejakým zázrakom ocitli na mojich a naše popíjanie vínka nabralo úplne iný spád.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár