Klára by ma mala čakať už v reštike, snáď nebudem čakať ja na ňu ako vždy, nemám to rada. Kráčam ulicou a asi som mala pravdu, nejeden chlap sa už za mnou otočil, fakt vyzerám dobre. Dnes sa bude loviť. Teda nie doslova, prosto len tak, pre srandu.
Je tam. To nie je pravda. Klára prišla na čas. Dokonca ešte skôr. To treba zapiť. Víta ma s otvorenou náručou.
"Ahoooj Paula, ty si schudla??? Vyzeráš fakt báječne."
"Čau, vieš čo? Asi sme sa len dlho nevideli."
Klára sa začala smiať na celý podnik a to ešte nič nepila. Neviem, čo bolo na tom také vtipné. Ale to nie je dôležité. Podstatné je, že tu je aj on, môj čašník. A už sa pomalým krokom blíži k nám.
"Dobrý večer, mladé slečny,"
slovo "slečny" s úsmevom zdôraznil,
"čo to bude?"
"Ja si poprosím tureckú kávu."
"Ja takisto a ešte dvakrát vodku"
Ona sa zbláznila. Vodku? Tú som pila naposledy na žúrke u Davida a neskončilo to bohvieako dobre. Ešte teraz z nej mám žalúdok naruby. No neviem ako zvládnem dnešnú noc, ale mám pred sebou víkend. Snáď sa dám dokopy.
Vodku sme do seba kopli na jeden šup a Klára hneď objednala ďalšiu rundu, čašník sa stále len usmieval a dodal:
"Dámska jazda?"
Nepočkal na odpoveď a vzápätí zmizol.
"Že je ten čašník sexi? Dala by som si povedať."
"S tým nerátaj moja zlatá, ten je môj."
"Ty s ním niečo máš?"
"Zatiaľ nie."
"Ale choď do čerta, ty vieš pokaziť človeku radosť, jediný pohľadný chlap a ty mi takto skazíš ilúzie."
No nech sa nehnevá, ale ja som si ho všimla prvá. Tsss.
Klára sa rozkecala o svojom bývalom, o svojich prítomných a o predstavách o svojom budúcom. Mne ani tie poldecáky vodky jazyk nejako nerozviazali, ale snažila som sa tváriť ako dobrý poslúchač.
Musím ísť na wcko. V zrkadle nejasne vidím svoje obrysy. Tá vodka predsa len niečo spôsobila. Cestou späť som sa zapotácala.
"Kurník, ale sa mi točí hlava. Nepôjdeme pomaly preč?"
"Počkaj. Vypýtam účet. Čašnííík. Zaplatíííme."
Čašník mi podal účet a pero, a odišiel. Na zadnej strane bolo napísané:
"Ahoj, ja som Peter a ty si tá najkrajšia mladá slečna na svete. Necháš mi svoje číslo?"
Dala som to prečítať Kláre s otázkou:
"Čo mám robiť?"
"Ty váhaš? Si normálna? Ak ho nechceš, napíš tam moje číslo."
"Fakt to mám urobiť?"
"Píš! Lebo mu ho napíšem ja."
Napísala som tam svoje číslo s menom. Sledoval ma spoza kúta, snažil sa byť nenápadný. Zdvihli sme sa a odišli. Som zvedavá či sa ozve.
Popríchode domov som sa nejako odlíčila /fakt neviem ako/, zobliekla a ľahla do postele.
Niečo po druhej mi došla smska. Neznáme číslo.
"Dobrú noc tej najkrajšej slečne a sladké sny. Peter"
To sa dnes bude spať. Ani tú vodku necítim.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár