Dohodla som sa Richardom, že pôjdeme spolu na obed a on tu stále nie je. Idem sama, nebudem predsa pracovať hladná.
V reštaurácii pracuje jeden čašník, no neviem jeho meno. Je to vysoký, príťažlivý a ešte k tomu blondiak. A je taký mužný. O takom som ako malá snívala. Stále keď prídem, sa tak potmehúnsky usmeje a už je pri mne.
"Čo to bude dnes, mladá pani?"
"Slečna a dám si Bolgnské cestoviny, perlivú mienerálku a kávu s mliekom."
"Bude to všetko?"
"Zatiaľ áno."
Rada s ním flirtujem, no pri Richardovi si to nemôžem dovoliť. Už niekoľko rokov je do mňa zaľúbený, no dobre vie, že nemá šancu. Minule ma pozval na romantickú večeru, tak som mu to taktne naznačila.
Akurát sa vrútil dverami, zadychčaní, vlasy rozcuchané ako zvyčajne a na nose mal nemoderné okuliare. Nič pre mňa.
"Ahoj Paula, prepáč, že meškám. Dnes nič nestíham. Šéf na mňa tlačí. Už som si myslel, že Ťa tu nezastihnem. Si zlatá, že si počkala. Máš už objednané?"
"Hej, už som si objednala. A čože máš taký zhon?"
"Ale keby si vedela. Samé papierovačky, stretnutia. Som rád, že stíham ísť vôbec na záchod. Počkaj sekundu, idem si objednať."
Ách, ten Rišo je taký neokresaný, no ten čašník sa snaží udržiavať očný kontakt. To nebude náhoda. Už len rýchlo prežiť tento nezáživný obed. Skoro som zabudla, večer idem s Klárou von. Chcem či nechcem, sľúbila som jej to, musím ísť.
"Á, už je tu naše jedlo. Paula? Prečo sa na Teba ten čašník tak pozrel? Vlastne on sa na Teba pozerá nonstop...Máš s ním niečo?"
"Zatiaľ nie."
Týmito slovami som mu asi nechtiac ublížila. Síce čo budem klamať? Bolo to náročky. Fakt by si už mohol uvedomiť, že vôbec nie je môj typ. Celý čas sme mĺčky jedli, až som to nevydržala a vypadlo zo mňa:
"Bude to tak lepšie",
šla som zaplatiť, hodila som očko na čašníka a odišla. Ja nie som milosrdná mníška, ktorá sa nad každým podpriemerným chlapom zľutuje.
Ten deň sa vlečie asi tak, ako sa ja ráno vlečiem do práce. Prišla mi smska od Klári. večer si pôjdeme posedieť a možno bude dobre. Trošku vypnem a verím, že to ne ostane len pri káve. Zašla by som do našej obľúbenej reštaurácie k našemu obľúbenému čašníkovi. Čo sa to so mnou deje? Ten chlap ma dostáva do eufórie, normálne sa cítim viac sebavedomá.
Asi pôjdem domov skôr, dám si sprchu, trošku si pospím, dám sa dokopy a môže sa ísť pariť. Dúfam, že šéf ma pustí, keď je ku mne dnes taký milý.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár