Kráčam cestou-necestou, nevedno kam. Raz do hlbín smútku či melanchólie /ako napríklad teraz/, no niekedy lietam pomedzi obláčikmi šťastia. A to je veru poriadne vysoko. No ten pád na dno poriadne bolí.
Je zvláštne, že "tam hore" ma držia nepovšimnuteľné maličkosti, ktoré si spravidla ani nevšímam, a predsa viem, že sú tu.
Priam zaujímavo krásne je vnímať emócie môjho Ja. Či pozitívne alebo negatívne. Vždy som iná, no stále tá istá.
Žena či dievča, čo túži uvidieť celý svet pri svojich nohách. Chcem sa cítiť krásnou a neodolateľnou. Nie pre všetkých. Len pre jedného...A to toho pravého.
Cítim sa neúplná. Chýba mi moja polovička. A teplo jej objatia. Vôňa jej kože. Pocit ochrany a lásky.
Chcem sa smiať, smiať sťa blázon.
Blázon nesmelý, zaľúbený...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár