Pod dážnikmi plačeme,
za svojimi dúhami,
špirála steká nad lícami,
krvavé sonety padli z úst
a odumreli na perách.
Rozklad hnilastý a pach
blížiacich sa múch
kalajových ako hrach.

Zvoľni tempo, dievča,
i ten pokrytecký rým.

Pobežíme v daždi,
tak poď!
Veď smiať sa vie každý!
Nananá.

Kosti, drahé kosti,
robia z trosiek lebky,
kostnaté Hamletky
s črevom ako diadémom
omotaným na hlave
princezničky pravé.

Rocaille vrub,
vlnka sem von a tu dnu,
klesnúť pod hladinu
ku Atlantíde,
šnorchel sa zíde
a bomba tak na hodinu.

Pobežíme v daždi,
tak poď!
Veď smiať sa vie každý!
Nananá.

Dážniky použi ako padáky,
uvidíš, že sa zlámu
na popraskanú slamu.
Tak kde to viazne,
že nelietame ako vtáky?

Nananá...
Tá postmoderna.
Nanananá...

 Blog
Komentuj
 fotka
narazuvzdornaa  9. 6. 2011 00:49
ô!
 fotka
otvoreneokno  9. 6. 2011 20:14
"Rocaille vrub,

vlnka sem von a tu dnu,

klesnúť pod hladinu

ku Atlantíde,

šnorchel sa zíde

a bomba tak na hodinu."



Tento sa mi páči.



A ostatné tiež, len tento tak trošku viac.



Len tomu vymysli nejaké ušľachtilejšie meno, nech je to dokonalé do špiku kostí.
 fotka
ardonaiel  11. 6. 2011 17:34
"...kostnaté Hamletky

s črevom ako diadémom

omotaným na hlave

princezničky pravé."



parádička
 fotka
weller26  18. 5. 2012 14:29
Napíš svoj komentár