Sedím tu a snažím sa povedať ti čosi,
čo ide iba takto v noci,
že chýbaš mi každým dňom viac,
že prázdny je tu po tebe "pľac",
že ako veľmi ťa mám rada viem len odkedy tu nie si,
a každé ráno budím sa s otázkou: ´kde si?´
že každý večer keď si kladiem hlavu na vankúš
premýšľam, či si sa útrap zbavil už,
či bolesť pominula a spomienky ostali:
na naše rodinné oslavy,
na hry, ktoré naučili ma mnoho,
na tvoje múdre slovo,
na moje pády i učenie,
na naše posledné lúčenie...
...Viem, že si ma ľúbil,to odoprieť sa nedá,
v každej tvojej fotke prezerám si seba...
Nebol si perfektný, to ani náhodou
a vtedy primladá som bola na význam tvojich slov,
ku starkej si sa nie vždy správal ako by bolo vhodné,
no vo mne utkvelo z toho všetkého len to dobré.
Koľko sĺz už som nechala na tvojom hrobe,
koľko času už som nechala pri spomienke tvojej,
koľko mi ešte potrvá
zmieriť sa s tým preboha
že už sa nikdy nevrátiš
a neponesieš viac svoj kríž...
Tam kde si teraz musí byť fajn,
pozeráš na mňa tak radosť mi daj...
... Tá slza, čo mi teraz steká po tvári
tá je pre Teba starký, no tak vráť sa mi! ...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
spomienky7
17. 9.sept. 2010 17:26
very nice and sad
2
@spomienky7 ďakujem, nedávno ma k takémuto niečomu inšpirovala jedna baba z birdzu no už si nepamätám jej nick... škoda.
3
veľmi veľmi pekné...a smutné....ale pekné..a táto báseň začiatkom vyjadruje aj celkom rôzne témy strácania..už len to ma zaujalo...veľmi sa mi to páči..silné emócie
4
5
... Môj objektívny názor? Perfect!! ... Strašne krásne napísané. A smutne. Je vidno, že si ho mala fakt rada
Napíš svoj komentár