Poznáte to? Máte nejaký obľúbený predmet, ktorý začne vykazovať známky staroby až raz nadíde okamih, keď mu proste musíte dať zbohom a s ním nechať aj všetky spomienky spojené s tým predmetom?
Práve sa v takej nachádzam. Môj niekdajší mobil. Už som ho dlho mala len ako "bokovku". Ale bol to môj miláčik. Možno síce postrádal niektoré funkcie, no bol krásny, rýchly, a mal super tlačítka. No a bol vysúvací! Predstavte si. Okey, treba si uznať, že ani s ním neboli všetky dni zrovna slnečné, vedel mi dávať najavo, že som si uvedomuje svoju dôležitosť, a občas ma vedel sklamať v rozhodujúcich chvíľach. No odpúšťať predssa treba, no nie? A naň som sa nedokázala nikdy dlho hnevať.
Už dlhšie mal vážne problémy. Dokonca so mv sebe objavila akýsi skrytý talent, keď sa jemnou náhodou rozpadol na 4 časti, ja som ho dala dokopy a on bol (skoro) ako nový! Ach, to boli krásne časy.
A keď sa zamyslím, čo všetko som s ním zažila. Prvé lásky...
Môj najmilší. Je mi to tak ľúto.
A ta kto najmenej, čo pre teba môžem v tejto chvíli urobiť je, že ti zabezpečím dôstojný odpoinok a už ta nebudem znova a znova oživovať v slepej nádeji. A uložím ťa na čestné miesto do poličky...
Viva la materializmus!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
stenatko
9. 10.októbra 2011 08:10
Ja som takto bezducho milovala SE W800i A ešte ju mám a ešte funguje a je to už nejaký šiesty rok!
2
Ja som tiež takto mala rada bývalí mobil no jedného dňa už definitívne "zomrel" tak som ho vymenila, ale musím povedať že terajší mobil nemám tak rada.
Napíš svoj komentár