Pretože už dosť.

Už žiadni chlapi. Viac už fakt nie.
samozrejme, že by som klamala keby som tvrdila, že to chcem a zvládnem po dlhú dobu. nie.

Mužov potrebujem. mužov mám rada, potrebujem niekoho pri sebe. Ale ak si teraz nedám pokoj od nich všetkých tak to bude mať deštrukčné následky.

Neštvú ma tie kvantá chlapov, s ktorými som si nerozumela, alebo boli jebnutí, alebo hocičo. každý z nich ma niekam posunul.


Štvú ma premárnené príležitosti. neštvú, robia ma smutnou. pretože bod, kedy konečne nájdem pre mňa neskutočne vhodného a dostatočne šáhnutého a inteligentného človeka a nakoniec nech sa máme ako radi to proste nevyjde je bod kedy si hovorím, že už mám toho dosť.

City sa nedajú len tak zavrieť do skrine a nepustiť von, ja viem. Ale dajú sa úplne zadusiť. Len na chvíľočku, ale dajú. A ja to potrebujem. Potrebujem sa vzdialiť od všetkých minulých, prítomných, náhodných, nádejných a ešte neviem akých. Zničí ma to.


neničí ma vzťah, ktorý nevyšiel, ničí ma vzťah, ktorý mal tak veľkú pravdepodobnosť úspechu a nestal sa. to je najviac čo dokážem zniesť kedy si hovorím, že už so mnou život nebude takto jebať.



Takže mi dajte nachvíľu všetci pokoj. Asi na väčšiu chvíľu. Už nechcem pri sebe nikoho. Ale viem, že zachvíľu sa to zmení... Faktom však ostáva, že prajem veľa šťastia nádejným adeptom, pretože ten pomyselný múr, ktorý bude treba preliezť bude veľmi, veľmi vysoký. Poďakujte sa... komu vlastne? Náhode. Vyjebanej náhode, ktorá mi priviala do cesty tamtoho človeka.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu