Hovorím o človeku milom, láskyplnom, pokornom. Hovorím o človeku, ktorý sa k vám vždy bude správať rovnocenne, aj keď urobíte niečo, čím sa sami degradujete hlboko pod jeho úroveň. Hovorím o človeku, ktorý akceptuje vaše chyby, ktorý sa vám nesnaží dať ultimátny návod na život a neodcudzuje vaše nie vždy dokonalé riešenia problémov.
Taký človek dáva vašej existencii hodnotu. Taký človek vás núti po večeroch sa zamýšľať nad tým, prečo je svet taký zlý. Pretože čím viac vám odhaľuje svoju ušľachtilosť, tým viac vám je ľúto toho, akí sú ostatní.
Poznáte takéto človeka? Netvári sa, že vie veci vyriešiť lepšie ako vy. A aj keď má na veci možno iný názor, akceptuje ten váš. Akceptuje vás ako plnohodnotnú ľudskú bytosť a čo je na takomto človeku najočarujúcejšie je fakt, že z vás robí lepšieho človeka. Nevedomky, pomaly a len tak, ale robí. Dáva vám svojim správaním najavo, že každý z nás má právo na chyby a tiež právo na snahu zlepšiť sa.
Tí ľudia vás motivujú, ukazujú vám svet v lepšom svetle.
Tí ľudia sú pre mňa motiváciou prečo to nevzdať s ľudskou existenciou. Prečo sa správať k ľuďom milo. Prečo si zanechať slušné správanie. Prečo sa snažiť o zlepšovanie medziľudských vzťahov. Prečo sa nesprávať neuctívo. Tí ľudia udržiavajú morálnu úroveň tohto sveta bez toho, aby o tom vôbec vedeli.
Všetko vyššie uvedené je pre mňa veľmi pozitívne a ja veľmi často ďakujem za to, že mám medzi svojimi priateľmi i takýchto ľudí. Ale je tu jedno veľké ALE...
Viete, spoločným znakom týchto ľudí je, že ich vnútro je poznačené veľkou bolesťou a horkosťou udalostí ich minulosti. Či už sú to záležitosti v rodine, alebo partnerskom vzťahu, alebo niečo iné... Vždy je to niečo veľmi závažné. Niečo, čo človeka prekope od základov.
Niečo, čo človeku otvorí oči.
Preto sú všetci z nich tak výnimoční. Pretože si zažili dno, pretože vedia, aký je život prchký, ako ľahko sa dá o človeka prísť. Aké ľahké je prísť o životného partnera či rodinného príslušníka. Vedia ako ľahko sa stane niečo zlé a vedia aké ťažké je bojovať s veternými mlynmi.
Toto všetko ich učí prirodzenému rešpektu voči životu a radosti z každej pozitívnej veci v ich živote. Vedia, že si to treba vážiť. Pretože zajtra už môže byť všetko inak.
A to je práve to. Vidieť tú bolesť, ktorá sa im usídlila v očiach je... Je pre mňa jeden z najťažších pocitov môjho života.
Jediné, čo chcem týmto ľuďom naozaj povedať, je... ĎAKUJEM.
Blog
Komentuj
21 komentov k blogu
1
georg21
18. 4.apríla 2013 21:46
nikto taký nebude, nezostane len tak, ak na sebe nepracuje stále...
2
@georg21 niektoré udalosti ťa zmenia natoľko, že takým ostaneš, pretože všetko ti začne pripomínať pominuteľnosť...
10
kiezby mi to niekto aj prejavil, ze mu za nieco stojim...
mozem sa hrdo nazvat takym clovekom aj ked niekedy vytknem tu
chybu tej osobe lebo k mojej povahe je uprimnost bezna ako jasne slnko,
ludia robia chyby, ktore clovek neodpusti a bude ich mu stale vycitat lebo sa ho to dotklo az pod kozou..
mozem sa hrdo nazvat takym clovekom aj ked niekedy vytknem tu
chybu tej osobe lebo k mojej povahe je uprimnost bezna ako jasne slnko,
ludia robia chyby, ktore clovek neodpusti a bude ich mu stale vycitat lebo sa ho to dotklo az pod kozou..
15
@tosom sam si pure perfection! A to teraz nei je len absolutny argument pouzitelny na takmer vsetko vo forme "sam si...*whatever*" ňuf.
Napíš svoj komentár