Na hrudi svojho muža

Na bledú tvár nanesieš silný rúž.
Pevné telo, pohľad priamy, to je tvoj muž.
Po rokoch stereotypu. Červené šaty.
A make-up a podpätky až otočia sa chlapi.

Ľahostajne si ťa premeria, ťahá z cigary.
Vyprázdňuješ popolník, kým dlhú reč si pripraví.
O láske neláskavej a všetkých smutných koncoch.
Hlava sklonená. Veľký výstrih zahalilo pončo.

Tak skrývaš sa v kresle, v rukách pohár whiskey.
Holt, pri všetkej snahe človek padá na pysky.
Vo vlastnom svete stratená páliš poslednú mapu
A necháš tie podpätky, nech trpkú cestu šľapú.

Po ramene pohladí ťa uprostred tmavých nocí.
Slza steká po líci, o odpustenie prosí.
Končíš v pevnom objatí. Na hrudi svojho muža.
Tvoj chodníček kľukatí sa. A osud šťastie skúša.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu