Mala som pár MEGA snov....

Mala som pár mega snov a všetky sa mi splnili. Sny sa mi splnili a nútili ma plakať. Nútili ma plakať, lebo som sa ich nevedela vzdať. Nevedela som sa ich vzdať a napriek neskutočnému šťastiu som nebola tak celkom šťastná....

Ono vlastne boli len 3, tie mega sny. Veď to poznáte, máte nejaký obrovský cieľ, za ktorým si pomaly idete cez mŕtvoly a veríte, ste presvedčený, že až sa to podarí, všetko bude úžasné. A popri tom si plníte tie malé hlúposti pre každodennú radosť. Je mi jasné, že nie všetci si vedia ísť za svojím. Ak sa im niečo zdá nedosiahnuteľné, vzdajú sa toho. Mne sa nič nezdá nedosiahnuteľné. Celý svet je na dosah, a trpezlivosť ruže prináša.

Raz mi môj milý povedal, že som nerozhodná, že neviem, čo chcem. Zostala som stáť zarazená, a dodnes mi nie je zrovna ľahko, keď si na to spomeniem. Či ma fakt nepozná? Alebo pozná inú Wewe než som? Často nad vecami uvažujem, prevraciam ich zo všetkých strán, a občas v strede cesty volím si iný chodník, ak mi príde plnohodnotnejší. Je pravda, že si neviem v momente vybrať, či chcem jahodovú zmrzlinu, alebo čokoládovú, že neviem, či chcem piť víno alebo čaj, ale čo to snáď vadí, keď viem, čo v živote chcem, mám cieľ a cestu a za svojim si idem, no asi tak od 8mich rokov....? A tu sa vyskytne druhá vec. Som príliš jednoduchý a pomalý človek. Hľadám logické a ľahké riešenia, a kým k niečomu dôjdem, trvá to. Mám šialenú trpezlivosť, a radšej budem veci robiť pomaly a pokojne. Mám čas. A na rozmýšľanie a uvedomenie si situácie potrebujem čas.

Raz mi moja mama povedala, že nič nedotiahnem do konca. Povedala to, keď som chcela prestúpiť na kombi štúdium. Zostala som stáť zarazená, a dodnes mi nie je zrovna ľahko, keď si na to spomeniem. Či ma fakt nepozná? Vychováva ma, a žije so mnou 20 rokov a bude o mne tvrdiť, že nedotiahnem veci do konca a pri ničom dlho nevydržím? Trvá mi dlho, kým sa do niečoho pustím, ak to ale už začnem, tak to teda aj dokončím.

Mala som 3 veľké sny. Prvý bol začať jazdiť a mať vlastného koňa. Trvalo to roky, zabralo mi to celé detstvo a pubertu, keď som mala vyvádzať s kamarátmi. Ostali mi slzy, lebo sa nedokážem vzdať svojho koňa, aj keď ho nemám z čoho utiahnuť. Lebo nedokážem zahodiť svoj najväčší životný sen.

Chcela som vypadnúť z domu, ďaleko, čo najďalej. A teraz som tu, v Brne, a chcem ísť domov. Mám geniálnu školu, fajnovú prácu, luxusné bývanie, ale chcem byť doma. Nie v rodičovskom dome, tam je to na mozog, ale doma, v starých dobrých Košiciach. S milým.

Môj tretí sen bol nájsť si skvelého chlapca. V mojich snoch mal pár vlastností a "dovedností", ale nikdy žiadny výzor, žiadnu tvár. Mám možno najlepšieho chlapa, akého som si ja (škrata drzá) mohla nájsť. A aj tak pri ňom občas nevládzem.

Nevládzem utiahnuť koňa, nevládzem byť ďaleko od domova, nevládzem sa hádať s milým, ak na to náhodou príde.
Ale čo s tým. Vzdať to? Určite nie. Mám nový sen. Ten vám nepoviem. Ale idem si za ním. Bude to nadlho. Ale podarí sa.

Chcela som tým povedať? Že som druhý večer v Brne a už klasicky mám jednu zo svojich samotárskych depiek. A ešte? Nehádžte svoje sny za hlavu, aj keď vyzerajú nereálne

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu