Dnes som mala strašne šialený večer, rehotala som sa, spievala na plnú hubu, tancovala. Ó áno, tancovala som, skákala som po kuchyni, metláčila s vlasmi do starých disco hitov a bolo mi fajn.
Potom som sa pri songu od No name rozrevala, neskôr som maximálne zosmutnela, lebo som dokurvila tému na hudbu, a musím si vymyslieť novú. Teraz ležím totálne vyčerpaná a unavená na posteli a čakám, kedy mi skype ohlási, že milý dorazil z práce. A tento blog píšem, no z časti aj preto, aby som nezaspala a zabila čas. A sčasti preto, lebo mám chuť so všetkým hodiť, s celou školou, prácou, predať koňa, pozrieť sa na nebo, usmiať sa na hviezdy a zdvihnúť palec v smere mojej cesty. Chytiť dáky stop a zažiť niečo filmové. A potom sa vrátiť so Mišíčkovej náruče a už nikdy nikdy nikdy od neho neodísť na viac ako 3 dni.
Krásne reči, skutek utek, lebo viem, že buď poctivo dokopem školu, koniec koncov, veď som ju len začala, alebo ma nejakým strašným omylom vyhodia a ja si budem musieť nájsť nejakú desne otravnú, nudnú, zničujúcu a slabo platenú prácu....
Chcem byť doma s Mišíčkom, fakt strašne chcem. A čo s tým, Mišík na mňa pri najlepšom bude trochu zlý, povie že sa mám spamätať a postaviť na nohy a robiť čo treba.... Ja viem, ja viem....
Divné stavy, veeeľmi divné. No ja neviem, asi mi idú krámy. Zahrám si ešte raz tú starú, čo už poznám naspamäť....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Veronika prečo si ani nenaznačila, že by si so mnou chcela prehodiť pár slov viac? Ach jáááj, vyčítam si to pivo s chalanmi. Hoc bolo iba jedno, nakrátko, ale aj tak. mám blato v puse a horko v krku...
Prosím prepáč.