Nie, nepôjdem na pohotovosť, ja sa tých mäsiarov bojím. A tak moje posledné dni vyzerajú ako hulákanie a ochkanie od bolesti, dopovanie sa (mierne povedané) silnými tabletkami, natieraním si pasty na zub a pitím. Je to trochu hardcore, deň mi začína o tretej, keď sa zobudím na bolesť, vezmem si tabletku ktorá zaberie nejakým zázrakom až ráno, a dovtedy chodím každú hodinu po novú pastu. Po obede do seba začnem liať Baileys likér s príchuťou irish cream, po ňom zvolím inú tabletku, dám si večeru, zmrzlinu a zase inú tabletku. Cítim sa divne ale v konečnom dôsledku mi to nevadí.
Už dlho sa pohrávam s myšlienkou prestúpenia na kombi štúdium. Tieto moje tabletkové stavy mi vyjasnili myseľ, a raz som sa zobudila s tým, že viem, čo spravím. vedia to už všetci najbližší, vie to už rodina, tož to snáď môžem povedať i vám.
Žijem v malebnej dedinke Všechovice, 20 km za Brnom. V Brne študujem teóriu umení. Som prváčka, za sebou mám prvý semester, pred sebou skúškové. Kto nevie, tak ďaleko od Brna bývam preto, že tam mám prácu, starám sa o kone, moje ubytovanie sa viaže s mojou prácou. Je to skvelá práca, je to pre mňa skôr zábava, veľmi dobre platená, mám šéfku, že lepšiu asi v živote už mať nebudem. Lenže, pracujem ako výpomoc a moja výplata je žalostne slabá. Mám dlhy. Moje fungovanie v Brne vyzerá asi tak, že buď som denne 3 hodiny v škole, alebo 3 hodiny v práci, ale tie 3 hodiny sú rozhádzané do celého dňa, takže ďalšia brigáda k tomu sa nedá, no ale na druhej strane mi to príde ako strašné plytvanie časom. Som tam a nič. Do Brna nemôžem, keď mám voľno, lebo nie sú spoje. Chara.
Moje uvažovanie sa zviezlo k tomu, že som sa rozhodla k niečomu strašnému, čo ma bolí už teraz, hoc sa ešte vlastne nič nedeje. Šéfke som oznámila koniec a ocovi, že sa vraciam domov. Šéfka bola smutná, otec nadšený. Podám si žiadosť o prestup na kombinované štúdium a v Brne budem raz za 2 týždne. (ak mi žiadosť schvália, čo dúfam, že áno). Budem si hľadať prácu, kde dostanem aspoň 300 eur na mesiac (čo je lepšie ako 2000 kačiek po strhnutí ubytovania). Keď si nájdem prácu, splatím si všetky svoje dlhy a priveziem si späť do KE moju koňskú milenku Falinka. Po 2 rokoch budeme zas spolu. Budem s priateľom. Vzťah na diaľku síce udržiavať vieme, ale je to viac než ťažké. Konečne mi zostanú nejaké peniaze do rezervy. Teším sa na to. Teším sa že budem drieť v podradnej práci, nadávať aká som sprostá, že som si mohla užívať študentské časy, teším sa na výplatu, teším sa, že budem môcť milého objať hocikedy, nie len raz za 3 týždne, teším sa, že začnem jazdiť, že budem pracovať so svojim koňom a že nám zas bude hej, ale nie jemu a mne, ale nám spolu. Vlastne s Mišíkom, nám trom Teším sa na to, že raz za 2 týždne vždy vypadnem, od práce a od starostí, tam do toho raja, do nášho milovaného Brna, a budem sa cítim taká voľná.
Neľutujem, tie 4 mesiace neľutujem. Oddýchla som si od tohto domáceho zhonu, a mnohému sa naučila. Je mi ľúto, že tam nemôžem ostať, že nemôžem pokračovať tak, ako som začala, ale verím, že robím dobre. Tabletky mi na zub síce nezaberajú, ale hlavu som snáď nikdy nemala jasnejšiu. Idem si dať zmrzlinu. Prajem vám šťastný a nový, a hlavne nech sú všetky vaše rozhodnutia správne
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mielikki
30. 12.decembra 2011 21:23
ale dúfam, že korzetový výlet do Pátru stále platí!
2
Dobrú chuť .
A chcela by som dodať, že to takto asi určite budeš mať praktickejšie. Ale ako vidím, ani veľmi netreba, pretože si to uvedomuješ a tiež to, aspoň sa mi tak vidí, prijímaš celkom s úsmevom. Tak len veľa šťastia .
A chcela by som dodať, že to takto asi určite budeš mať praktickejšie. Ale ako vidím, ani veľmi netreba, pretože si to uvedomuješ a tiež to, aspoň sa mi tak vidí, prijímaš celkom s úsmevom. Tak len veľa šťastia .
4
ja nelutujeeeem
prajem vela stastia pri hladani prace a tak dalej
prajem vela stastia pri hladani prace a tak dalej
Napíš svoj komentár